Top udalosti týždňa: Svetom otriasli dôležité stretnutia a zatúlaná raketa. Na Slovensku sa spomínalo aj protestovalo
Začiatkom týždňa sa v Ankare stretli zástupcovia USA a Ruska, na Bali rokovali lídri G20 aj čínsky prezident a šéf Bieleho domu. Poľsko zasiahla zatúlaná raketa, ktorá zalarmovala členské štáty NATO. Slovenskí lekári ani vláda nechcú ustúpiť zo svojich požiadaviek. V Katare sa začali MS vo futbale. Stretnutia, spomienky aj stalkovanie, aj taký bol, už mrazivý, novembrový týždeň.
Týždeň v znamení rokovaní
Ruský denník Kommersant v pondelok 14. novembra dopoludnia s odkazom na vlastný nemenovaný zdroj informoval o bližšie nešpecifikovanom rokovaní delegácií Ruska a USA. Rozhovory, ktoré mali byť pôvodne tajné, sa uskutočnili v tureckej Ankare a neskôr informáciu médií potvrdil aj hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina. Peskov však neuviedol, kto a o čom v Ankare rokoval. Podľa agentúry Reuters sa však neriešil ukrajinský konflikt.
Pred oficiálnym začiatkom summitu G20, ktorý sa konal na Bali, sa v pondelok 14. novembra podľa avizovaných informácií americký prezident Joe Biden stretol so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Lídri dvoch svetových veľmocí viedli "úprimný" rozhovor o prioritách krajín a množstve horúcich tém od Ukrajiny, cez Taiwan, až po svetovú ekonomiku.
Na indonézskom ostrove Bali sa v utorok 15. novembra začal dvojdňový summit najväčších svetových ekonomík G20. Stretli sa tam prezidenti a premiéri takmer všetkých krajín skupiny, chýbal prezident Ruska, ktorého zastupoval minister zahraničných vecí Lavrov. Ten sa hneď po pristátí v Indonézii postaral o poriadny rozruch.
Stratená raketa
V utorok 15. novembra informoval vysokopostavený predstaviteľ amerických tajných služieb o tom, že ruské raketové útoky zasiahli jednu z členských krajín NATO - Poľsko a svet ostal v šoku. Raketa usmrtila dvoch civilistov v Przewodówe. Udalosť sme podrobne sledovali v samostatnom online článku:
Tento "útok" na Poľsko vyvolal vlnu reakcií medzi svetovými lídrami. Aj viacero slovenských politikov sa vyjadrilo k vzniknutej situácii, napríklad šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer, či prezidentka Zuzana Čaputová. Zainteresovaní lídri však vyzývali občanov k nevytváraniu unáhlených záverov, trpezlivosti a zachovaniu pokoja.
Keďže Poľsko patrí medzi členské krajiny NATO, začala sa búrlivá debata o tom, či aktivuje článok 4 Severoatlantickej zmluvy. Vo vzduchu viselo aj napätie rozpútania celospoločenského konfliktu, pretože v prípade potvrdenia, že útok vykonalo Rusko by to podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy znamenalo napadnutie členského štátu NATO.
Ruské ministerstvo obrany v utorok 15. novembra poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku. Agentúra PAP neskôr na základe slov poľského prezidenta informovala, že strela bola pravdepodobne ruským výrobkom, no s najvyššou pravdepodobnosťou ju vypálila ukrajinská defenzíva. Poľsko a ostatné štáty Aliancie však konečnú vinu pripísali Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred intenzívnymi ruskými raketovými náletmi.
Štrajk lekárov
Vo štvrtok 17. novembra lekári a zástupcovia ďalších zdravotníckych profesií na protestnom zhromaždení pred Úradom vlády SR v Bratislave apelovali na vládu, aby riešila stav slovenského zdravotníctva. Stalo sa tak po stredajších rokovaniach, na ktorých dostali lekári ponuku týkajúcu sa zvýšenia platov. Protest iniciovalo Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré po trvá na splnení ôsmich požiadaviek na zlepšenie situácie v sektore.
Top udalosti týždňa: Svetom otriasli dôležité stretnutia a zatúlaná raketa. Na Slovensku sa spomínalo aj protestovalo
Lekárske odborové združenie v sobotu 19. novembra ohlásilo, že súhlasí s ponukou vlády o dodatočnom navýšení platov, Peter Visolajský povedal, že ak vláda podmienku prijme a predstaví riešenia ostatných siedmich požiadaviek, sú ochotní dohodnúť sa. V reakcii na toto vyhlásenie LOZ zorganizoval v sobotných popoludňajších hodinách premiér spolu s ministrom financií tlačovú besedu, kde ohlásili, že v platnosti zostáva pôvodná ponuka. Premiér Heger pozval lekárov rokovať o ich požiadavkách ešte cez víkend, no tí ponuku odmietli s argumentom, že potrebujú viac času na zváženie. Diskusie lekármi a vládou budú pokračovať v pondelok, 21. novembra.
Spomienka na (ne)slobodu
Od roku 2001 si na Slovensku 17. novembra štátnym sviatkom pripomíname odvahu ľudí, ktorí sa nebáli povedať dosť režimu, vyjsť do ulíc a bojovať za svoje práva a slobodu pre ďalšie generácie. Pamätný Deň boja za slobodu a demokraciu je spomienkou na 17. november 1989, ktorý predstavuje zásadný demokratizačný obrat v histórii Československa, keďže študentská demonštrácia a následný policajný zásah viedli k udalostiam známym ako Nežná revolúcia. Pamiatku na boje o slobodu si pri Bráne slobody pod Devínskym hradom uctila aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Vďaka Nežnej revolúcii sa v Česku a na Slovensku zmenilo veľa vecí, politických i ekonomických. Redaktori ta3 sa pozreli na to, ako sa vyvinulo nákupné správanie Slovákov a ako sa zmenili ceny tovarov v obchodoch v porovnaní s rokom 1989.
Autoprotest a odchod
Opozičný Smer-SD mal v pamätný deň Nežnej revolúcie, štvrtok 17. novembra, snem, ktorého témou bol predvolebný rok 2023. Robert Fico vyhlásil, že má v pláne voľby vyhrať a tie predčasné sú dôležité pre záchranu Slovenska. Následne popoludní usporiadal aj autoprotest a jazdu Bratislavou. Ficov prejav zo snemu odvysielala televízia RTVS, pričom tento krok vyvolal vlnu kritiky a znepokojenia. "V takýto sviatok nemá vo vysielaní RTVS mať priestor žiadna politická strana," zdôraznil šéf RTVS Machaj.
Situácia vyeskalovala natoľko, že riaditeľka sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Mária Hlucháňová ako aj ďalší pracovníci tejto sekcie ohlásili, že na svojich postoch končia.
