Klimatická konferencia COP27 schválila záverečnú deklaráciu, aj pomoc chudobným krajinám
Zástupcovia štátov sveta sa v nedeľu na klimatickej konferencii COP27 v Egypte zhodli na záverečnej deklarácii zo summitu. Predseda konferencie a egyptský minister zahraničia Samí Šukrí dal poklepaním kladivka najavo, že dokument reprezentujúci politickú zhodu na konferencii bol jednomyseľne schválený. Informovala o tom agentúra Reuters.
V záverečnom vyhlásení COP27 dve stovky krajín znovu vyzývajú k "urýchlenému" zníženiu emisií skleníkových plynov a potvrdzujú tiež skorší záväzok utlmiť spaľovanie uhlia. Text sa ale nezmieňuje o konci ropy a zemného plynu. Vyhlásenie tak podľa agentúry DPA zostáva za požiadavky mnohých štátov, klimatických aktivistov a ochrancov životného prostredia, ktorí považovali za naliehavé ukončenie závislosti na špinavých zdrojoch energie.
V záverečnej deklarácii sú štáty tiež vyzývané k tomu, aby najneskôr do budúcej klimatickej konferencie nezáväzne vylepšili svoje väčšinou nedostatočné plány na ochranu klímy. Budúca konferencia bude na konci budúceho roka v Spojených arabských emirátoch.
"Úpenlivo vás žiadam, aby ste schválili navrhované rozhodnutia, ktoré vám predstavím," povedal Šukrí pred skončením záverečnej plenárnej schôdze summitu. "Svet sa pozerá, vyzývam nás všetkých, aby sme splnili očakávania, ktoré do nás vkladalo svetové spoločenstvo a zvlášť tí, ktorí sú najzraniteľnejší a napriek tomu prispeli ku klimatickej zmene najmenej," vyhlásil egyptský politik.
Následne tlačové agentúry oznámili, že konferencia v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch sa prvýkrát dohodla na spoločnom fonde na urovnanie klimatických škôd spôsobených chudobnejším krajinám. Vznik fondu schválilo zhruba 200 štátov v nedeľu skoro ráno. Neskôr bolo schválené aj celkové záverečné vyhlásenie z konferencie.
Chudobnejšie krajiny majú dostávať prostriedky na zmiernenie neodvrátiteľných dôsledkov otepľovania Zeme, ako sú stále častejšie suchá, záplavy a búrky, ale aj stúpajúca hladina morí a vznik púští. V závere sa nepíše o konkrétnych sumách, ani o tom, kto bude peniaze poskytovať. Zvýhodnené majú byť krajiny, ktoré sú obzvlášť ohrozené, na čo naliehala Európska únia.
Práve spory okolo fondu sa ukázali ako najväčší kameň úrazu na dvojtýždňovej konferencii, ktorá mala pôvodne skončiť už v piatok. Predĺžená však bola o 36 hodín. Vznik nového fondu najskôr blokovali Spojené štáty, zatiaľ čo skupina známa pod označením G77 zahŕňajúca viac ako 130 rozvojových krajín aj Čínu naliehala na vznik fondu. Po počiatočnej zdržanlivosti sa k snahe pripojila aj Európska únia.
Generálny tajomník OSN António Guterres v nedeľu ráno dohodu na spoločnom fonde pre kompenzáciu klimatických škôd označil za "dôležitý krok smerom k spravodlivosti". "Samozrejme to nie je dosť, ale je to naliehavo potrebný politický signál na znovunadobudnutie stratenej dôvery," uviedol Guterres vo videoposolstve zverejnenom na Twitteri. Hlas krajín, ktoré klimatická kríza zasiahla najtvrdšie, musí byť vypočutý, zdôraznil. Podľa agentúry AFP si však šéf OSN tiež povzdychol, že sa nepresadila ambícia "drasticky znížiť" emisie.
Aj podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans v nedeľu dohodu z COP27 označil za nedostatočnú a kritizoval záväzky niektorých štátov ohľadom úsilia o obmedzenie rastu teploty. Dohoda podľa neho nenúti veľkých producentov skleníkových plynov vynakladať dostatočné dodatočné úsilie o urýchlenie znižovania emisií.