FOTO: Životný míľnik alebo boj o prežitie? Študenti prehovorili o podmienkach na internátoch
Zatiaľ čo sa niektorým podarí ubytovať v čistých a zrekonštruovaných zariadeniach, iných prekvapí rozbitý nábytok, plesne aj pokazené okná. Študenti si však odnášajú väčšinou z internátov pozitívne spomienky plné priateľstva a zábavy. Ako sa býva na slovenských internátoch? Študentov sme sa pýtali, v akých podmienkach žijú.
Štúdium v inom meste či štáte stavia pred študenta neľahké rozhodnutie. Vyberie sa na internát alebo do privátu? Obe možnosti majú svoje výhody aj nevýhody. Lacnejšie vychádza ubytovanie na internáte, na opačnú stranu, podnájom pôsobí pohodlnejšie. Stav internátov je tiež veľkým faktorom pri rozhodovaní sa. Pýtali sme sa študentov, v akých podmienkach bývajú alebo bývali.
Prievan, pleseň, upchaté odtoky
"Keď som prišla na internát, ostala som v šoku. "Tu mám bývať?" pýtala som sa samej seba," uviedla pre ta3 Viktória Feherová, ktorá bývala v rokoch 2018 a 2019 na stredoškolskom dievčenskom internáte v Piešťanoch. Na jej izbe nefungovali radiátory, nekúrili do polovice novembra. Pod dverami mali širokú dieru, cez ktorú prúdil prievan. Nábytok v izbe bol podľa jej slov otlčený, popísaný a polepený bývalými obyvateľmi, v kúpeľniach bolo zhrdzavené zariadenie.
Študentský domov Svoradov v Bratislave na tom nie je o nič lepšie. "V zdieľaných kúpeľniach a toaletách bola pleseň. Nábytok v izbe bol už veľmi starý, skrinky boli rozbité a umývadlá prasknuté," opísal Peter Mihalak, ktorý žil na internátoch od roku 2005 do 2007. Kritizoval taktiež zdieľané toalety so študentkami. "Átriové domky v Mlynskej doline vyzerali takmer rovnako," dodal.
"Okná tu nikto neumýva a ani umývať nebude. Sú veľmi špinavé," prezradila obyvateľka Študentského domova Juraja Hronca STU Patrícia Zubková, ktorá v ňom býva už štvrtý rok. "Okrem toho máme roztrhané žalúzie a odtoky sa stále upchávajú," doplnila.
"So spolubývajúcou sme takmer celý prvý týždeň upratovali. Izba aj balkón boli špinavé, predošlí obyvatelia nechali v izbe kopu vecí. Sklo na balkónovom zábradlí bolo rozbité a linoleum na podlahe malo diery," zverila sa zahraničná študentka Sara Ponjan, ktorá v roku 2020 bývala na Internáte Ľudovíta Štúra v Bratislave. Najhoršie na tom podľa nej bola kúpeľňa. "Čo bolo kedysi biele, malo odtiene žltej až oranžovej. Spolubývajúce na bunke, kde nás bolo desať, si po sebe nevedeli upratať, všade nechávali vlasy, a dokonca si ani nečistili po sebe záchod," pohoršovala sa.
Budovy internátov sú v mnohých prípadoch ešte z bývalého režimu. Ich architektúra je často funkcionalistická až brutalistická. "Budova už zvonku vyzerala ako z obdobia socializmu. Akonáhle som vstúpil do svojej izby, zavalil ma neopísateľný strach," povedal Patrik G. o ubytovni Texicom v Ružomberku. Na izbe bývali traja, no k dispozícii mali iba jeden stôl, jednu stoličku a dve skrine. "Bol tam smrad, steny mali na sebe fľaky od rozpučeného hmyzu a okná netesnili. Spávali sme v bundách," popísal.
Obyvateľ internátu Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach Adam Körösi popísal, že izby aj sociálne zariadenia boli v pomerne dobrom stave. "Problémom je však pripojenie na internet, ktoré nie vždy funguje. V kuchynkách máme taktiež veľmi staré vybavenie, ktoré si pýta obnovu," povedal pre ta3.