Od Nežnej revolúcie po revolúciu v nakupovaní. Na auto i cukor pracujeme kratší čas
Vo štvrtok 17. novembra si pripomíname Nežnú revolúciu, ktorá bola v roku 1989. Vďaka nej sa Česko-Slovensko vymanilo z komunistického totalitného režimu a po nej Slovensko prešlo mnohými politickými i ekonomickými zmenami. Ako sa však zmenilo nákupné správanie Slovákov? Ktoré potraviny a tovary najviac zdraželi?
Obchodov je v súčasnosti oproti minulosti viac a sú tiež väčšie. Predajná plocha mala v roku 2020 podľa Štatistického úradu SR 3,73 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadlo viac ako pol metra štvorcového. Pred revolúciou nemala predajná plocha ani milión metrov štvorcových.
Po Nežnej revolúcii sa na Slovensko dostali zahraničné reťazce a značky, ktoré priniesli supermarkety a hypermarkety. Na začiatku 21. storočia sa krajina dokonca dočkala aj prvého moderného nákupného centra, ktoré postavili v Bratislave.
Zarábame viac
Po roku 1989 sa postupne začala zotavovať aj slovenská ekonomika po tom, ako sa prepadli mzdy kvôli viacerým devalváciám koruny, striktným ekonomickým reformám a cenovému rastu. Slováci si na lepšie platy však počkali ešte pár rokov. Viac začali zarábať až v 2007 - 2008. Teraz sú naše mzdy o približne 35 percent vyššie, ako počas revolúcie.
Na druhej strane sa zhoršil stav nezamestnanosti. Počas socializmu bolo takmer nemožné nemať prácu. Začiatkom 90. rokov sa však zvýšil počet Slovákov bez zamestnania. Táto situácia sa po odznení hospodárskej krízy spred desiatich rokov zlepšila a tesne pred pandémiou bola miera nezamestnanosti na historicky najnižšej úrovni, teda pod piatimi percentami. Koronakríza síce navýšila túto hodnotu na osem percent, avšak v súčastnosti trend opäť klesá a bez práce je iba šesť percent Slovákov.