Tehotenstvo prežila v zajatí, Rusi jej chceli vziať dieťa. Nedovolili mi ísť ani na WC, hovorí Ukrajinka
Ukrajinská vojenská zdravotníčka Mariana Mamonová pomáhala na fronte od začiatku vojny, no netušila, že nasledujúce mesiace strávi v ruskom zajatí. Tej myšlienky sa bála, pretože bola tehotná. Spávala v preplnených miestnostiach, zakazovali jej používať toaletu, no bolo to nič v porovnaní s vyhrážkami, že keď porodí, dieťa jej vezmú.
Mariana pre BBC opísala, čo prežívala, kým prišlo k výmene väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou. Začiatkom apríla cestovala neskoro v noci s vojakmi zo svojej jednotky smerom k bojovej línii v Mariupole na juhovýchode Ukrajiny. Blížili sa k miestu bojov, z každej strany sa ozýval zvuk streľby a vybuchujúcich bômb. Mrzlo a bola úplná tma. Viezli sa v aute, ktoré mohlo kedykoľvek nabúrať. Oblohu občas rozžiarilo niečo, čo vyzeralo ako fosforová munícia. To im osvetľovalo cestu, ktorá sa nachádzala pred nimi.
Mariana slúžila ako zdravotníčka na frontovej línii v Mariupole od začiatku vojny. Dva týždne pred útokom ruských okupantov však zistila, že je tehotná.
Posledná bašta
Mesto obliehali ruské sily, ktoré ho bombardovali vo dne aj v noci. Marianin prápor sa nachádzal v oceliarni Illich, jednej z posledných ukrajinských bášt v Mariupole. Rusi sa však rýchlo približovali a cestovať kamkoľvek od základne znamenalo riskovať smrť alebo zajatie. Keďže Mariana nemohla z frontovej línie bezpečne uniknúť, nemala inú možnosť, ako zostať so svojou jednotkou aj napriek tehotenstvu a dúfať v to najlepšie pre ňu a jej dieťa. Mala však smolu.
"Naše auto zastavili a povedali nám: 'Od tohto momentu ste väzňami Ruskej federácie'," uviedla pre BBC. "Krok doprava alebo krok doľava a začneme strieľať,“ povedali im.
"Obrátila som sa na chlapcov, s ktorými som bola, a povedal som im: 'Povedzte mi, že nás nezajali. Povedzte mi, že nás neberú do väzenia!' Bol som taká vystrašená." Jej najhoršie obavy sa stali skutočnosťou. Marianu a jej kolegov previezli na tri dni do skladu, kým ich transportovali do väznice v Olenivke v okupovanej časti východnej Ukrajiny.
Zariadenie, povestné svojimi biednymi podmienkami, surovým personálom a chronicky preplnenými miestnosťami, bolo miestom, kde raketový útok zabil desiatky ukrajinských vojnových zajatcov. Obe strany sa z neho navzájom obviňujú.
Pre Marianu to bol začiatok polročného trápenia, počas ktorého spala na podlahe a nemala prístup k zdravému jedlu a čerstvému vzduchu. Počas výsluchov ju zastrašovali a vyhrážali sa jej. Keď bola v deviatom mesiaci tehotenstva, zakázali jej používať toaletu. Bola vydesená, že sa jej dieťa narodí v zajatí a zoberú jej ho.
