Nemecký spolkový snem schválil predĺženie prevádzky jadrových elektrární do apríla budúceho roka
Posledné tri nemecké jadrové elektrárne môžu fungovať až do 15. apríla 2023, nebudú tak trvalo odstavené ku koncu tohto roka, ako Nemecko pôvodne plánovalo. V piatok to schválili poslanci Spolkového snemu. Zákonodarcovia tak podporili rozhodnutie vlády sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza odložiť kvôli energetickej kríze trvalé zastavenie výroby elektriny z jadra.
Nemecko má teraz tri funkčné jadrové elektrárne, ktorými sú Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Isar 2 v Bavorsku. Pôvodné znenie zákona predpokladalo, že všetky tri zariadenia budú na sklonku tohto roka trvalo odpojené od siete a postupne zlikvidované, čím by Nemecko skončilo s jadrovou energetikou. Ruská invázia na Ukrajinu a následná energetická kríza prinútili Scholzovu vládu rozhodnutie prehodnotiť.
Vládne debaty o predĺžení chodu jadrových elektrární viedli k sporom medzi ministrami hospodárstva a financií Robertom Habeckom a Christianom Lindnerom. Habeck chcel elektráreň Emsland ku koncu roka odpojiť a so zvyšnými dvoma pokračovať v prevádzke do jari budúceho roka. Lindner s tým nesúhlasil a žiadal, aby všetky tri jadrové zariadenia fungovali až do roku 2024. Do sporu zasiahol kancelár a z pozície šéfa vlády nariadil predĺženie prevádzky všetkých troch jadrových elektrární, ale len do 15. apríla 2023.
Spory o budúcnosť reaktorov sa preniesli aj do piatkovej debaty v Spolkovom sneme. V rozprave pred hlasovaním opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU poukazovala na to, že je potrebné zachovať jadrové elektrárne v prevádzke aj pre zimu na prelome rokov 2023 a 2024. Poslanec Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Steffen Bilger varoval, že ďalšia zima bude pravdepodobne oveľa horšia ako tá nastupujúca, na ktorú je Nemecko dobre pripravené s plnými zásobníkmi plynu.
Podľa Bilgera je nevyhnutné odsunúť odstavenie reaktorov prinajmenšom na koniec roku 2024. Chce tiež, aby Nemecko do svojich nukleárnych zariadení objednalo nové jadrové palivo, čo je ale červená čiara, ktorú Zelení odmietajú prekročiť. Vládni Zelení, pre ktorých je odklad odchodu od jadra ťažkým rozhodnutím, trvajú na tom, že reaktory budú do jari pracovať so súčasným palivom.
Poslanec ekologickej strany Harald Ebner vyhlásil, že predĺženie chodu reaktorov je síce trúfalé, ale Zelení sa s tým zmieria, pretože odklon od nukleárnej energetiky zrušený nebol. "Za slovom kancelára stojíme aj my, 15. apríla 2023 bude koniec," dodal s odkazom na Scholzovo rozhodnutie.
Poslanec tiež vládnych liberálov (FDP) Lukas Köhler poukázal na to, že za súčasnej situácie je správne hovoriť aj o možnej prevádzke po 15. apríli. "Dnešná debata nie je o ideológii, ale o tom, čo urobilo Rusko, inak by sme tu dnes neboli," povedal Köhler, podľa ktorého ďalej platí celonemecká dohoda skoncovať s jadrom.
Ostro proti aprílovému uzavretiu jadrových elektrární v piatok vystupovala protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD). "V oblasti jadrovej energetiky sa Nemecko správa ako vodič na diaľnici v protismere," povedal poslanec AfD Michael Kaufmann. "Vo svete sa plánuje 90 reaktorov, 60 ďalších sa stavia, a to aj u našich susedov," povedal. Poznamenal, že práve vďaka jadrovým elektrárňam v susedných štátoch bude môcť Nemecko predchádzať výpadkom elektriny.
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku rozhodla už predchádzajúca vláda konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011. Na to poukázal aj poslanec českého pôvodu Petr Bystroň, ktorý zastupuje AfD. Podľa neho je odklon od nukleárnej energetiky riadený skôr panikou. "Túto debatu nevedieme kvôli nejakej vojne vzdialenej od nás vyše tisíc kilometrov, ale kvôli Fukušime, kde sa ľudia utopili kvôli cunami. Nikto tam nezomrel kvôli rádioaktivite," povedal. "Riziko cunami je v Nemecku celkom nízke," dodal.