Chorvátsko spĺňa podmienky. Europarlament podporil prijatie krajiny do schengenského priestoru
Členské krajiny Európskej únie by nemali otáľať s rozhodnutím prijať Chorvátsko do schengenského priestoru a zrušiť tak kontroly na jeho hraniciach so štátmi EÚ. Také stanovisko vo štvrtok vyjadril Európsky parlament (EP), ktorý v prijatej správe konštatuje, že balkánska krajina spĺňa všetky podmienky na prijatie. Súčasťou zóny voľného pohybu by podľa spravodajcu EP mala byť od budúceho roka.
"Chorvátsko ukázalo, že je plne pripravené na ukončenie kontrol na vnútorných hraniciach (EÚ) v rovnakom čase, keď vstupuje do eurozóny," uviedol portugalský europoslanec Paulo Rangel. Odkazoval pri tom na skutočnosť, že krajina od začiatku budúceho roka začne používať euro. "Chorvátsko musí v roku 2023 vstúpiť do schengenu... Neexistuje legitímny dôvod, prečo toto rozhodnutie odkladať," dodal pri stredajšej rozprave Rangel.
Jeho správu parlament schválil pomerom 534 hlasov k 53. Európsky parlament má však vo veci iba poradnú úlohu. Rozhodujúce slovo majú vlády členských krajín únie, pričom rozšírenie schengenu vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie. Európska komisia aj české predsedníctvo v rade dúfajú, že sa ho podarí do konca roka prijať. Komisia pred tromi rokmi prijala stanovisko, že Chorvátsko vytvorilo podmienky na vymáhanie schengenských pravidiel. Vlani v decembri potom pripravenosť krajiny uznali aj lídri členských krajín EÚ, konečné rozhodnutie ale zatiaľ neprišlo. Únijní činitelia teraz prípad Chorvátska spájajú s rozhodnutím ohľadom Bulharska a Rumunska, ktoré podľa komisie podmienky spĺňajú už od roku 2011.
V schengenskom priestore sú aktuálne všetky členské krajiny EÚ okrem spomínanej trojice kandidátov a tiež Cypru a Írska. Zóna voľného pohybu zahŕňa aj nečlenské štáty: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Česko do schengenu vstúpilo na konci roka 2007. Debaty o vstupe Chorvátska sprevádzajú obavy ohľadom zaobchádzania tamojších úradov s migrantmi. Mimovládna organizácia Amnesty International napríklad v roku 2020 prišla s informáciou, že chorvátski pohraničníci mučili skupinu ľudí, ktorí prišli z Bosny.
Vlani na jeseň potom chorvátska vláda pripustila, že policajti násilne vytláčali migrantov späť do Bosny. Parlament vo štvrtok v snahe zabezpečiť dodržiavanie základných práv vyzval Chorvátsko, aby po prípadnom vstupe do Schengenu informovalo inštitúcie Únie o fungovaní nezávislého mechanizmu pre dohľad nad aktivitami polície. Europoslanci tiež žiadajú, aby sa komisia vo svojom každoročnom hodnotení vymáhania schengenských pravidiel zameriavala aj na otázku základných práv.