Sudca Šamko: Trestný zákon nepriniesol znižovanie kriminality, ale dramatický rast výdavkov štátu na väzenstvo
Dvadsaťtisíc eur ročne stojí štát a jeho daňovníkov jeden väzeň. Denný pobyt vo vyšetrovacej väzbe nás stojí zhruba šesťdesiat eur. Z osemnástich slovenských ústavov na výkon väzby a trestu odňatia slobody je až šestnásť za hranicou svojej kapacity. Horšie ako my je na tom iba Litva.
„Preplnenosť spôsobil aktuálne platný trestný zákon, ktorý však nevyriešil rastúcu kriminalitu. Drakonické tresty nemajú žiaden zmysel ani opodstatnenie. V porovnaní s inými štátmi Európy, kde majú vyššiu objasnenosť a nižšie trestné sadzby,“ skonštatoval v relácii Tak takto?! Anky Žitnej sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Nádej na riešenie danej situácie je podľa neho v dvoch návrhoch novely trestného zákona. Jednu z nich pripravila bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, poslanecký návrh predložil nezaradený poslanec Tomáš Taraba.
Oba návrhy prinášajú úpravu výšky škody, ktorá je podľa sudcu Petra Šamka kľúčová. „Pokiaľ ide o výšku škody, malo sa to urobiť už dávno. Čím skôr, tým lepšie. Bude to mať dopady na aplikačnú prax, príde k posun zo zločinov na priestupky a zmeny by mohli byť okamžité,“ hovorí Šamko a dodáva, že väzenstvo práve takúto okamžitú akútne pomoc potrebuje.
Sudca zároveň upozorňuje na to, že je dôležité zmeniť aj trestné sadzby. Ukladať tresty odňatia slobody na desať až pätnásť rokov, či v prípade legalizácie príjmu z trestnej činnosti až na dvadsať rokov, čo je na úrovni trestu za vraždu, je podľa neho neprimerané, ide o prežitok v praxi, od ktorej už dávno upustili aj okolité krajiny. Namiesto toho, aby štát platil väzniciam za väzňov, treba používať alternatívne tresty. Napríklad v podobe finančného trestu, nútených prác, alebo domáceho väzenia. Rozdiel je diametrálny, väzeň s náramkom totiž stojí štát ročne zhruba 500 eur, namiesto spomínaných dvadsaťtisíc.
Celú reláciu si môžete vypočuť tu: