Počúvanie vtáčieho spevu zlepšuje duševné zdravie a mierni príznaky depresie, uvádza štúdia
Jedna lastovička síce leto nerobí, ale stretnutie s vtákmi alebo počúvanie ich spevu zlepšuje duševnú pohodu, uvádzajú vedci. Štúdia, ktorú viedli experti z londýnskej King's College tiež zistila, že každodenné stretnutie s vtákmi zlepšuje náladu ľuďom s depresiou, píše britský spravodajský web The Guardian.
Podľa vedcov tieto zistenia naznačujú, že by návštevy miest s bohatým výskytom vtáctva, ako sú parky či vodné toky a plochy, mohli lekári predpisovať na liečbu duševných porúch. Ich zistenia tiež podčiarkujú potrebu lepšie chrániť životné prostredie a zlepšovať biodiverzitu v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach, aby sa zachovali vtáčie stanovištia.
Štúdia zverejnená v časopise Scientific Reports sledovala každodenné stretnutie 1292 účastníkov s vtákmi v roku 2021, prostredníctvom aplikácie nazvanej Urban Mind. Počas dvoch týždňov boli účastníci z Veľkej Británie, Európy, USA, Číny a Austrálie v náhodných intervaloch vyzvaní, aby zaznamenávali, ako sa cítia, vrátane toho, či sú šťastní alebo v strese, či vidia stromy, a či vidia alebo počujú vtáky.
Vedci zistili, že priemerné skóre duševnej pohody účastníkov sa zvýšilo, keď videli alebo počuli vtáky, a to aj u tých, ktorí uviedli, že im bola diagnostikovaná depresia.
Tento priaznivý účinok pretrvával aj po stretnutí s vtákmi, pričom vyššiu úroveň duševnej pohody hlásili aj účastníci, ktorí pri nasledujúcom zaznamenávaní svojej nálady už vtáky nevideli ani nepočuli.
Zakorenené hlboko v našej psychike
"Vtáky sú pre nás veľmi dôležité. Musíme vytvárať a podporovať prostredie, najmä mestské, kde je život vtákov stálym prvkom. Aby ste mali zdravú populáciu vtákov, potrebujete rastliny, potrebujete stromy. Musíme sa starať o celý ekosystém v našich mestách," uviedol profesor včasnej intervencie v oblasti duševného zdravia na londýnskej King's College Andrea Mechelli.
Pozitívny vplyv stretnutia s vtákmi na ľudí s depresiou je významný, pretože mnoho "intervencií, ktoré pomáhajú takzvaným 'zdravým ľuďom', u jedincov s duševnými problémami nefunguje," dodal Mechelli. V tejto súvislosti vysvetlil, že napríklad cvičenie zlepšuje náladu všetkým, ale je nesmierne náročné motivovať k cvičeniu niekoho s depresiou, zatiaľ čo kontakt s vtákmi a ich spevom je uskutočniteľný.
Autor Sprievodcu vtáčím spevom britskej Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtákov Adrian Thomas uviedol, že ho zistenie vedcov nijako neprekvapilo. Väčšina ľudí totiž podľa neho opisuje svoju reakciu na vtáčí spev ako radosť.
"Vtáčí spev bol kedysi prirodzenou zvukovou kulisou života všetkých ľudí a ja si myslím, že je zakotvený niekde hlboko v našej psychike. Je spájaný s jarou, obnovou a príchodom dobrých časov, čo je len jeden z dôvodov, prečo musíme riešiť prírodnú krízu a zaistiť, aby príroda neutíchla," dodal.
