Zmena moci je v Rusku nepravdepodobná. Putina však oslabilo rozhodnutie napadnúť Ukrajinu
Ruského prezidenta Vladimira Putina oslabilo rozhodnutie napadnúť Ukrajinu. Zmena moci v Rusku je však nepravdepodobná kvôli autokratickej povahe politického systému. Putin je najdlhšie pôsobiacim vládcom Kremľa od čias komunistického diktátora Josepha Stalina. Rusko ovláda takmer 23 rokov od chvíle, keď mu prvý ruský prezident odovzdal jadrový kufrík a právomoci hlavy štátu.
Po zmenách v ruskej ústave, pozorovatelia očakávali, že Putin bude vládnuť až do roku 2036. Invázia na Ukrajinu však toto vnímanie zmenila. "Putina oslabila táto naozaj katastrofálna chyba," povedal západný predstaviteľ. "Vidíme, že ruskú armádu pokorila na bojisku Ukrajina," dodal.
Upozornil, že vojna posilnila ukrajinskú štátnosť a podnietila ďalšie rozširovanie Severoatlantickej aliancie, čím oslabila Putina. "Ľudia vidia, že urobil veľkú chybu, v Kremli nemali záložný plán. Mysleli si, že poraziť Ukrajinu bude jednoduché. Ľudia už začali hovoriť aj o jeho nástupcovi, ale tým nenaznačujem, že to bude v dohľadnej dobe," dodal.
Hoci je nepravdepodobné, že by sa v blízkej dobe zmenil prezident, druhá polovica tejto dekády začína vyzerať "zaujímavejšie". Budúce prezidentské voľby v Rusku sa majú konať v roku 2024. Putin zatiaľ nepovedal, či bude znova kandidovať. Kremeľ, ktorý odmietol okomentovať poznámky západného predstaviteľa, tvrdí, že Putin je zďaleka najpopulárnejším politikom v Rusku, vyhral už štyri prezidentské voľby.
Sám Putin vyhlásil, že neľutuje rozpútanie toho, čo nazýva ruskou "špeciálnou vojenskou operáciou" proti Ukrajine. Vojnu považuje za zlomový okamih, kedy sa Rusko po desaťročiach ponižovania po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 konečne postavilo.
Potom, čo Západ uvalil na Moskvu sankcie, Putin tvrdí, že sa Rusko po storočiach, keď na Západ hľadelo ako na kľúč k hospodárskemu rastu a moderným technológiám, obracia k Ázii a najmä Číne. Ruská vojna proti Ukrajine pripravila desiatky tisíc ľudí o život a vyvolala najväčšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, kedy sa veľmoci počas studenej vojny najviac priblížili jadrovému konfliktu.
Západný predstaviteľ uviedol, že krajinu opustilo už najmenej 400-tisíc Rusov. Okrem toho prvá vlna Rusov emigrovala hneď po začatí invázie na Ukrajinu. Ruská ekonomika tento rok klesne najmenej o 4,5 percenta a pokles bude pokračovať aj v budúcom roku. Zatiaľ ale nič nenaznačuje, že by Rusko bolo pripravené skutočne rokovať o Ukrajine. "Bude to aj naďalej dlhý, ťažký a krvavý konflikt," dodal.