V Dánsku sa konali predčasné voľby. S tesným rozdielom zvíťazili červení
V utorkových predčasných voľbách v Dánsku zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúcich vládu premiérky Mette Frederiksenovej. Podľa úplného sčítania hlasov bude mať v parlamente najtesnejšiu väčšinu jedného kresla. Informujeme podľa správ od agentúr AFP, Reuters a AP.
Výsledky sčítania udržiavali krajinu v napätí niekoľko hodín od uzavretia volebných miestností. Až zrátanie posledných hlasov totiž v noci rozhodlo v prospech tzv. červeného bloku.
Tieto stredoľavicové strany získali 87 kresiel v kontinentálnom Dánsku, ďalšie tri im pripísali voliči zo zámorských autonómnych území – Faerských ostrov a Grónska. Spolu to stačí na väčšinu 90 poslancov v 179-člennom zákonodarnom zbore.
Pravicový "modrý" blok, neformálne spojenectvo liberálov a konzervatívcov podporované menšími populistickými stranami, obsadí 72 kresiel. Jedno z nich získalo na Faerských ostrovoch.
"Som veľmi, veľmi šťastná," povedala Frederiksenová stúpencom. Jej sociálni demokrati obhájili pozíciu najsilnejšej strany, pričom so ziskom 27,5 percenta hlasov dosiahli aj svoj najlepší výsledok za viac ako dve desaťročia. Frederiksenová napriek tomu oznámila, že v stredu podá demisiu a bude sa uchádzať o poverenie vytvoriť novú vládu. Na základe predbežných výsledkov by mala dostať mandát ako prvá.
Opozičný líder Jakob Ellemann-Jensen z Liberálnej strany priznal porážku. Jeho strana prišla o 19 zo svojich 43 poslaneckých kresiel. Výsledky tiež zmarili nádeje novozaloženej strany Umiernených expremiéra Larsa Lökkeho Rasmussena na to, že bude mať rozhodujúcu úlohu pri zostavovaní nového kabinetu.
Frederiksenová dosiaľ viedla menšinovú vládu sociálnych demokratov, ktorú podporovali ľavicové strany. Pred voľbami sa vyslovila za širokú koalíciu naprieč politickým spektrom s argumentom, že v čase medzinárodnej neistoty je potrebná politická jednota. Väčšina jej spojencov však dáva prednosť čisto ľavicovo orientovanej vláde.
Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku tzv. norkovej krízy. Jedna zo strán podporujúcich Frederiksenovú totiž pohrozila, že ak nebudú vyhlásené, podporí vyslovenie nedôvery vláde. Tá si mala v novom hlasovaní znovu získať dôveru voličov po tom, čo v roku 2020 rozhodla o utratení asi 15 miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Nakoniec sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.