Spojenie komunálnych a krajských volieb malo pozitívne účinky, myslí si politologička
Spojenie komunálnych a krajských volieb malo pozitívne účinky, pomohlo najmä účasti vo voľbách do VÚC, myslí si politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave. Mierny pokles v účasti vo voľbách do orgánov miest a obcí podľa nej ovplyvnil termín volieb počas jesenných prázdnin. Prejavilo sa to najmä v hlavnom meste.
Z výsledkov regionálnych volieb nemožno predpovedať volebné rozhodnutia v celoštátnych voľbách, skonštatovala pre TASR politologička. Vyplýva to podľa nej z inej logiky týchto volieb. "Zdá sa, že najdôležitejšou črtou všetkých kandidátov je nehlásiť sa ku konkrétnej politickej strane. Ak využiť ich podporu, tak zväčša širokej koalície, a v prípade kandidátov, ktorí boli stranícki vyprofilovaní," poznamenala.
Prostredníctvom regionálnych a miestnych volieb podľa Malovej voliči často odkazujú centrálnej vláde, čo si myslia o jej politike. Ako podotkla, predsedovia krajov za hnutie OĽANO síce obhájili svoje posty, no obaja sa snažili zachovať si autonómiu, pokiaľ ide o príslušnosť k hnutiu. Napríklad šéf Trnavského kraja Jozef Viskupič otvorene kritizoval niektoré kroky šéfa OĽANO a ministra financií Igora Matoviča. Predsedníčka Žilinského kraja Erika Jurinová sa radšej stretávala s premiérom Eduardom Hegerom ako s Matovičom.
Odkazom voličov je podľa Malovej aj fakt, že mnohí kandidujúci poslanci parlamentu v spojených voľbách neuspeli. Vidí za tým napríklad to, že občanom sa nepáčia hádky politikov na parlamentnej úrovni. Rovnako sa im v dobe ekonomickej krízy nemusela pozdávať predstava, že by kandidáti brali dva poslanecké platy. Ako príklad uviedla mesto Hlohovec, kde vyzývateľ doterajšieho primátora Miroslava Kollára, ktorý je nezaradeným poslancom Národnej rady SR, v kampani často opakoval, že mesto je polarizované, že treba, aby sa nový primátor na sto percent venoval mestu, čím naznačoval, že Kollár ako poslanec nemal na to dostatočnú kapacitu.
Za jednoznačnými víťazstvami Matúša Valla v Bratislave a Juraja Drobu na čele Bratislavského samosprávneho kraja vidí predovšetkým väčšinové stredopravé naladenie voličov v Bratislave, spojené s moderným progresívnym myslením, typickým najmä pre mladšie generácie. Zavážilo aj to, že obaja v predchádzajúcom volebnom období ukázali svoju kompetentnosť, myslí si. Hoci sa im nevyhýbali spory, ani jeden sa podľa nej nespreneveril tomu, k čomu sa prihlásili, transparentnému a odbornému riadeniu mesta a kraja. Aj kampaň protikandidátov podľa politologičky naznačovala, že nepredpokladajú úspech.
