Ľudia s nízkym sebavedomím hľadajú útechu v domácich miláčikoch, ukázala štúdia

Respondentov požiadali, aby o sebe poskytli demografické údaje, informácie súvisiace so psom, ale aj to, aby vyhotovili dotazník pripútania s domácim miláčikom (Lexingtonova stupnica pripútanosti k domácim miláčikom, LAPS), štýlov medziľudských vzťahov (Revidovaná stupnica pripútania dospelých, R-AAS) a taktiež dotazníky symptómov duševných porúch a úzkosti alebo záťaže duševného zdravia.

Korene to môže mať v detstve

Respondenti, ktorých puto so svojím psom bolo silnejšie, vykazovali viac symptómov duševných porúch a úzkosti. Okrem toho, silnejšia emocionálna väzba na psa bola spojená s nižším komfortom dôvery v iných ľudí a väčším strachom z odmietnutia a nemilovania. Tie sa zas spájali s výraznejšími príznakmi duševných porúch a úzkosti.

Výsledky tiež naznačili, že medziľudské štýly citových väzieb môžu sprostredkovať súvislosť medzi emocionálnym pripútaním k psovi a záťažou duševného zdravia, pretože v plnej miere zohľadňovali prepojenie medzi poslednými dvoma faktormi. 

Autori dospeli k záveru, že "silnejšia emocionálna väzba k domácim zvieratám môže odrážať kompenzačnú stratégiu pripútania pre ľudí, ktorí neboli schopní nadviazať bezpečné vzťahy s inými ľuďmi počas detstva. Títo ľudia si môžu vybudovať užšie vzťahy s domácimi zvieratami, ktoré by mohli byť vnímané ako spoľahlivejšie a menej ohrozujúce."

Tieto výsledky zdôrazňujú dôležité prepojenia medzi emocionálnou väzbou a duševným zdravím. Bola to však korelačná štúdia, a preto nemôže byť základom pre interpretácie príčin a následkov. Takmer všetci účastníci boli ženy a výsledky sa na vzorke mužov mohli trochu líšiť. Autori tiež poznamenali, že metóda hodnotenia citového pripútania k psovi, použitá v štúdii, hodnotí intenzitu pripútania, nie štýl pripútania. Posúdenie štýlu a intenzity pripútania k domácemu miláčikovi spolu môže v budúcich štúdiách poskytnúť nové poznatky.