Irán bude reagovať na teroristický útok vo svätyni. Neostaneme nečinne sedieť, vyhlásil minister zahraničia
Irán nezostane po stredajšom teroristickom útoku na šiitsku svätyňu v meste Šíráz, ktorý mal za cieľ destabilizovať krajinu, nečinne sedieť. Vo štvrtok to vyhlásil iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján. Útok si vyžiadal najmenej 15 obetí a desiatky zranených. Iránski predstavitelia informovali, že strelec bol zadržaný.
Podľa štátnych médií majú útok na svedomie takzvaní takfírí, čo je termín používaný šiitmi pre sunnitských extrémistov, najmä z hnutia Islamský štát (IS). Práve Islamský štát sa k stredajšej streľbe prihlásil. Na záznamoch z kamier bolo vidieť, ako útočník vstúpil do svätyne, pušku mal schovanú v taške. Následne začal strieľať na veriacich, ktorí sa snažili utiecť a schovať sa na chodbách. Polícia páchateľa postrelila a zadržala. Štátne médiá uviedli, že nešlo o iránskeho občana.
"Nedovolíme, aby sa s iránskou národnou bezpečnosťou a s iránskymi záujmami zahrávali teroristi a zahraniční zasahovači, ktorí tvrdia, že bránia ľudské práva," citovali šéfa diplomacie iránske štátne médiá. "Tento zločin úplne odhalil zlovestné zámery priaznivcov teroru a násilia," dodal Amírabdolláhján s tým, že "nepriatelia vypracovali rozsiahly plán, ako Irán zneistiť".
Podľa iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího teroristickým útokom "dláždi cestu" nepokoje z posledných týždňov. "Úmyslom nepriateľa je narušiť pokrok našej krajiny a tieto nepokoje týmto teroristickým činom napomáhajú," citovala prezidenta iránska televízia.
Útok v Šíráze sa odohral v čase, keď Iránom zmietajú jedny z najväčších protivládnych protestov za poslednú dobu. Tisíce ľudí sa v stredu zišli v meste Sakíz v iránskej provincii Kurdistan, aby podľa tradície po 40 dňoch trúchlenia spomenuli na Mahsu Amíníovú, mladú Iránku kurdského pôvodu, ktorá v septembri zomrela v policajnej väzbe.
Polícia 22-ročnú Amíníovú zadržala podľa médií kvôli tomu, že mala príliš voľne nasadený hidžáb - šatku, ktorou si má žena v moslimskej spoločnosti zakrývať vlasy, krk a poprsie a ktorú musia ženy v Iráne od islamskej revolúcie z roku 1979 povinne nosiť na verejnosti. Podľa polície žena utrpela infarkt, podľa kritikov a jej rodiny však zomrela na následky policajnej brutality. Iránom od tej doby otriasajú protesty, pri ktorých podľa ľudskoprávnych organizácií prišlo o život najmenej 250 ľudí.
Iránom od tej doby otriasajú protesty s veľkým množstvom obetí. Iránske úrady, ktoré obviňujú Spojené štáty a ďalšie západné krajiny z podnecovania "nepokojov", žiadnu oficiálnu bilanciu zatiaľ nezverejnili. Štátne médiá informovali o asi 30 zabitých príslušníkoch bezpečnostných zložiek.
Agentúra HRANA, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv v Iráne, uviedla, že pri protestoch doteraz zahynulo najmenej 252 demonštrantov, vrátane 36 maloletých. Zadržaných bolo viac ako 13.800 ľudí pri protestoch v 122 mestách a obciach a na 109 univerzitách.