Predčasné voľby? U nás nič nové. Naposledy boli za Radičovej pred desiatimi rokmi
V minulosti sme sa už s pádom vlády a predčasnými voľbami na Slovensku stretli, a to už trikrát - pri vláde Jána Čarnogurského, vláde Jozefa Moravčíka a vláde Ivety Radičovej. Zapíše sa vláda Eduarda Hegera do histórie ako v poradí štvrtá, ktorá povedie k predčasným voľbám?
Hegerova vládna kríza
Po desiatich rokoch od pádu Radičovej vlády sa znova hovorí o predčasných voľbách. Tentokrát ich žiadajú parlamentné opozičné strany. Proti nim sa vyslovili zatiaľ iba koaličné hnutie OĽANO a strana Za ľudí. Podľa viacerých odborníkov hrozí, že ak sa parlamentná situácia neupokojí, zvyšné strany a nezávislí poslanci sa spoja a zozbierajú potrebných 90 hlasov na odhlasovanie predčasných parlamentných volieb.
Poslanci zatiaľ narážajú na problém predloženia návrhu na zmenu ústavy v podobe predčasných volieb. Strana SaS ho odmieta podporiť, pokiaľ ho bude predkladať Tomáš Taraba zo strany ŽIVOT – národná strana. Rokovať o téme odmietajú aj so Smerom. "Je zrejmé, že zmena ústavy na vypísanie predčasných volieb potrebuje v prvom rade zhodu medzi demokratickými stranami," vyjadril sa predseda SaS Richard Sulík.
Terajšia vláda sa musela už od začiatku fungovania vysporiadať s jedným problémom za druhým. Najprv to bola pandémia koronavírusu a s ňou spojené nastavovanie protiepidemických opatrení a hneď po nej vojna na Ukrajine, ktorá má za následok dnešnú politickú, ekonomickú a energetickú krízu. Odlišné názory v koalícii vyvolali medzi poslancami a samotnými stranami nezhody. Hádky Richarda Sulíka a Igora Matoviča vyústili až do odstúpenia Matoviča z pozície premiéra, nástupu Eduarda Hegera a odchodu SaS k opozícii.
Ak by poslanci vyzbierali potrebný počet hlasov, Hegerova vláda by bola štvrtou vládou, ktorá by poviedla k predčasným voľbám.
