Prevrat vo vede. Mladý Slovák vynašiel metódu, ako ovplyvniť zemetrasenia či cunami

31.10.2022 00:00

Študent doktorandského štúdia na University of Twente v rámci MESA+ Inštitútu pre nanotechnológie Marek Kozoň zaznamenal zrejme prevratný vedecký objav. Mladý Slovák vynašiel metódu, ako ovplyvniť zemetrasenia či cunami. V rozhovore pre ta3 opísal, v čom spočíva jeho výskum, aké sú jeho ambície, ale aj to, prečo mu učitelia na základnej či strednej škole nechali prepisovať zošity.

Marek Kozoň
Foto: Marek Kozoň

Predstavme si teraz, že pošleme istú vlnu - či už je to zvuk, svetlo, alebo pokojne aj zemetrasenie, na nejaký kryštál. Pre konkrétnosť povedzme, že ide o röntgenové žiarenie a kryštály kuchynskej soli. Ukazuje sa, že pokiaľ vlnová dĺžka tohto žiarenia je rovnaká ako vzdialenosť medzi dvoma atómami sodíka v soli, vlna sa začne od týchto atómov divoko odrážať.

Tieto mnohonásobné odrazy sa potom môžu vzájomne vyrušiť alebo zosilniť a pre nás zvonku to bude vyzerať, že soľ sa správa ako dokonalé zrkadlo alebo, že je úplne priehľadná. Alebo niečo medzitým, v závislosti na detailoch danej situácie.

V tomto spočíva základný princíp manipulácie vĺn pomocou kryštálov. Samozrejme, vďaka tomu, že čím ďalej, tým viac rozumieme týmto procesom, vieme vytvoriť materiály, ktoré sa správajú presne podľa našich požiadaviek a napríklad skutočne fungujú ako dokonalé zrkadlo.

Plášte neviditeľnosti

Aké praktické využitie má váš objav pre svet? Je pravda, že vďaka vášmu výskumu budú ľudia schopní ovplyvniť zemetrasenia či cunami?

V tom je práve krása a sila nášho výskumu, že je aplikovateľný na vlny akéhokoľvek typu, teda áno, aj na zemetrasenia a cunami. Tu sa naráža ale aj na praktické problémy pri budovaní seizmických kryštálov. Napríklad, vlnová dĺžka zemetrasných vĺn sa pohybuje v rozmedzí kilometrov. Takže na to, aby sme ich dokázali odraziť od nejakej oblasti, ktorú chceme ochrániť, potrebujeme kryštál o veľkosti niekoľkých kilometrov. 

Seizmické kryštály sú teda stále v procese vývoja. Ja osobne verím, že raz, snáď nie za takú dlhú dobu, sa k ním ako ľudstvo dopracujeme. Ak to tak bude, tak rozhodne nie iba vďaka nášmu výskumu, ale bol by som určite rád, ak by tomu náš výskum napomohol.

Zemetrasenia či cunami vznikajú v dôsledku pohybu litosferických platní a najväčšia koncentrácia zemetrasení sa deje práve na ich hrane. Pre ktoré krajiny sveta je výsledok vášho výskumu užitočný?

Aby som bol úprimný, nie som seizmológ, ale fyzik, takže čo sa týka výskytu zemetrasení, táto otázka zachádza za môj odbor.

Ako som sa však už zmienil, náš výskum je aplikovateľný na akékoľvek typy vĺn. Takže okrem už spomenutých zemetrasných štítov si viem predstaviť využitie nášho výskumu pri tvorbe zvukotesných materiálov, optických senzorov, solárnych článkov, elektrotechnických súčiastok alebo dokonca v kvantových počítačoch či "plášťoch neviditeľnosti" (z angl. electromagnetic cloaking).

Technológie založené na manipulovaní vĺn pomocou kryštálov sú do veľkej miery stále ešte na svojom začiatku, takže v budúcnosti sa určite máme na čo tešiť.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 2 / 5
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok