V Pekingu sa skončil zjazd komunistov. Si Ťin-pching by si mal udržať prezidentské kreslo
V Pekingu sa skončil 20. zjazd komunistickej strany Číny. Zjazd, na ktorom rokovalo okolo 2300 účastníkov, trval od minulej nedele a zmeny v straníckom vedení by mali byť zverejnené až túto nedeľu. Podľa agentúr však z tohto vedenia vypadne premiér Li Kche-čchiang. Očakáva sa, že na čele strany bude na ďalšie päťročné obdobie potvrdený súčasný prezident Si Ťin-pching. Pozornosť vyvolal aj nezvyčajný incident, keď bol zo sály vyvedený bývalý prezident Chu Ťin-chao.
Strana si dnes zvolila nový ústredný výbor, ktorý má 205 členov. Na dnes zverejnenom zozname nového výboru však chýba doterajší čínsky premiér a zástanca ekonomických reforiem Li Kche-čchiang. To podľa agentúry AP znamená, že už nemôže ďalej slúžiť v stálom výbore politbyra. Práve medzi členmi tohto sedemčlenného najužšieho vedenia komunistickej strany má byť vytipovaný aj budúci premiér, ktorý toho súčasného vystrieda na marcovom zasadnutí čínskeho parlamentu.
Okrem Li Kche-čchianga chýbajú na zozname členov nového ústredného výboru aj ďalší traja členovia súčasného stáleho výboru. Členmi toho nového sa tak už nestanú ani Li Čan-šu, Wang Jang a Chan Čeng, pretože už je im rovnako ako doterajšiemu premiérovi vyše 67 rokov, čo je veková hranica, ktorá podľa pravidiel znemožňuje znovuzvolenie. Na novom zozname členov ústredného výboru okrem nich ale schádzajú aj guvernér čínskej centrálnej banky a predseda bankového a poisťovacieho dozorného úradu.
Na záverečnom zasadnutí tesne pred dnešným hlasovaním o zmenách v ústave došlo k nečakanému incidentu. Podľa záznamov z kamier strážcovia poriadku v sále vyviedli z pódia z čestného miesta vedľa Si Ťin-pchinga bývalého čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa, ktorý sa im spočiatku bránil. Si zákrok rozpačito prizeral. Chu nie je považovaný za priaznivcov súčasného vodcu strany. Bývalý prezident predstavuje starý "kolektívny" model vedenia so zástupcami rôznych frakcií as vekovými a funkčnými limitmi, ktorý chce šesťdesiatdeväťročný Si Ťin-pching svojim tretím funkčným obdobím zvrátiť.
Nútené odvedenie krehko pôsobiaceho Chu Ťin-tchaa zo sály vyvolalo ohlas na sociálnych sieťach aj v západných médiách. Ako hlavné udalosti záveru zjazdu si incident všímajú denník Financial Times či stanica BBC, ktorá pripomína, že situáciu nikto oficiálne nevysvetlil. O veľmi nezvyčajnom incidente nereferovali čínske štátne médiá, poznamenala agentúra AFP.
Si Ťin-pching stojí na čele Komunistickej strany Číny od novembra 2012 a prezidentom je od marca 2013. Podľa odborníkov sa postupne stal najmocnejším vodcom, akého Čína v posledných desaťročiach mala. Čínsky parlament na svojom zasadnutí v marci 2023 Si Ťin-pchinga podľa predpokladov zvolí ako prezidenta aj na ďalších päť rokov.
Teoreticky môže Si vládnuť neobmedzene dlho, pretože v roku 2018 parlament vyškrtol z ústavy klauzulu obmedzujúcu výkon funkcie prezidenta na dva po sebe nasledujúce mandáty, teda na desať rokov.
Komunistická strana Číny sa dnes tiež rozhodla prvýkrát zahrnúť do svojej charty zmienku o odpore Pekingu voči nezávislosti Taiwanu. Kongres "súhlasí s tým, aby sa do straníckej charty zaradilo vyhlásenie o... rozhodnej opozícii a odstrašovaní separatistov usilujúcich sa o nezávislosť Taiwanu," stojí podľa agentúry AFP v rezolúcii.
Na túto zmienku o ostrovnom štáte blízko čínskej pevniny reagovala podľa agentúry Kjódó taiwanská Rada pre záležitosti pevninskej Číny (MAC). "Nezakolísame v našom odhodlaní brániť našu suverenitu, demokraciu a slobodu," uviedla rada. Naliehala na Čínu, aby vzájomné spory medzi oboma krajinami vyriešila mierovou cestou a pragmaticky. Peking by podľa nej mal "opustiť starú mentalitu agresie a konfrontácie."
Peking považuje Taiwan za vzbúrenskú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan pritom od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a cez tri dekády aj demokratické zriadenie, zatiaľ čo v pevninskej Číne trvá režim jednej strany.
Čína ostrovu hrozí ozbrojeným zásahom v prípade vyhlásenia nezávislosti. Prípadná obrana pred čínskou inváziou by bola podľa analytikov pre Taiwan náročnou operáciou s neistým výsledkom.