Zákony nestačia. Muža nemožno znásilniť, obete sa bez modrín spravodlivosti nedočkajú
Definície sexuálneho násilia a znásilnenia sú zastaralé. Pracujú s podmienkou výskytu násilia či hrozby násilia a muži podľa nej nemôžu byť znásilnení. Obete sa tak musia s inými formami sexuálneho nátlaku či obťažovaním vysporiadať samy.
Čo si mala oblečené?!
Obete sexuálneho zneužívania bojujú s predsudkami a obvineniami. Vety ako "Môžeš si za to sám/sama," či otázky typu "Koľko bolo hodín?" alebo "A čo si mal/mala oblečené?" sú v mnohých prípadoch prvé reakcie, ktoré obete počujú po tom, ako sa zveria so svojím traumatickým zážitkom. Dôsledkom sú potom nenahlásené prípady. So situáciou sa podľa prieskumu zdôverilo iba 26 % žien, a to najmä kamarátom, rodine a prípadne psychológovi. Právne poradenstvo nevyhľadal nikto z respondentov.
Medzi dôvody, pre ktoré to obete nenahlásili, patrí postaranie sa o situáciu v súkromí a nedôvera vo vynesenie dôsledkov. "Dôvodov je mnoho. Predovšetkým stereotypy, kedy si ľudia môžu myslieť, že za znásilnenie je spoluzodpovedná žena," vysvetlila Nejedlová. Poukazuje taktiež na strach obetí z toho, že im nikto neuverí a problém osobných vzťahov, keďže páchateľom je najčastejšie niekto, koho pozná obeť osobne.
"Sú rôzne dôvody, pre ktoré to obete nenahlásili. Patria medzi ne najmä okolnosti, za akých k aktu prišlo a z ktorých nie je jasné, či ide o znásilnenie. Obete sa taktiež môžu stretnúť s negatívnymi či nedôverčivými reakciami okolia, ktoré ich odradia od ďalších krokov," predstavila Bělíková. "Polícia nemá v oblasti nahlásenia sexuálneho násilia veľmi dobrú povesť. Ako v Česku, tak aj na Slovensku, dostane väčšina páchateľov podmienku. To nie je veľmi motivujúce," doplnila Nejedlová.
Namiesto toho, aby sa o tejto téme šírila osveta a aby sa ňou zaoberali bezpečnostné zložky, parlament či vláda, politici si z nej robia posmešky a rodičia sú odkázaní na to, aby sa báli zakaždým, keď sa ich deti idú zabaviť do mesta.
Výsmech obetiam
V decembri minulého roka nezaradený poslanec Tomáš Valášek s podporou strany Progresívne Slovensko predstavil návrh na úpravu trestného zákona o znásilnení. Podľa súčasného znenia zákona je znásilnenie trestným činom iba ak spĺňa prvok fyzického násilia či jeho hrozby. K znásilneniu však môže prísť aj po psychickom nátlaku či dlhom presviedčaní, po ktorom sa obeť cíti nútená vyhovieť. Podobný návrh predložila v minulosti aj exministerka spravodlivosti Mária Kolíková zo strany SaS.