Radka, ktorá prežila tragédiu na Zámockej: Nikto z nás nečakal, že nás prišiel zavraždiť
Radka (28) zažila hrôzu, ktorú si mnohí z nás ani nevedia predstaviť. Sedela s priateľmi vo svojom obľúbenom podniku Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave, bavila sa, keď sa v sekunde všetko zmenilo. Pred očami jej zavraždili dvoch blízkych priateľov a ju postrelili do nohy. V exkluzívnom rozhovore pre ta3 odpovedala aj na to, ako si spomína na osudný večer a priateľov Juraja a Matúša.
V rozhovore sa dozviete:
- akým miestom bola pre Radku Tepláreň,
- či si spomína na nenávistné prejavy v blízkosti baru,
- čo si najviac cenila na Jurajovi a Matúšovi,
- ako si spomína na osudný večer na Zámockej.
Viacerí návštevníci vrátane známych osobností hovoria o podniku Tepláreň ako o mieste, kde sa cítili bezpečne. Akým miestom bola Tepláreň pre vás?
Pre mňa bola Tepláreň bezpečným miestom, plným priateľov, kde panovala rodinná atmosféra. Keď som mala zlý deň, tak som nemusela nikomu vypisovať, či má na mňa čas. Jednoducho som tam prišla a vždy tam bol niekto, koho poznám. Vždy mi dotyčný človek vyčaril úsmev na tvári. Bolo jedno, či to bol barman, ktorý bol v práci, alebo niekto, kto len práve prišiel. Už nejaký čas máme s priateľmi z Teplárne spoločnú skupinu na WhatsAppe, kde sme si zvykli písať, kto sa tam nachádza alebo kto tam ide. V ten osudný večer tam písal aj Juraj, ktorý napiekol koláč a pozval nás naň.
Bola to taká opora v živote. Vždy, keď som mala zlý deň, mi ako prvé napadlo ísť tam, lebo som vedela, že ten deň bude oveľa krajší a priatelia mi zlepšia náladu.
Matúš bol oporou
Boli ste v minulosti svedkyňou nenávistných prejavov alebo odkazov v okolí baru Tepláreň alebo na inom mieste?
Zvykla som byť svedkom toho, keď sme sedeli pred barom na lavičkách, ako na nás vykrikovali z auta. Juraj na to vedel vždy pohotovo reagovať. Pred niekoľkými týždňami, nepamätám si presne, niekto zoškrabal nálepky zo stĺpu pred barom a ukradol kvetináče. Majiteľ baru Roman (pozn. red. Roman Samotný) našiel potom jeden z nich cestou, keď išiel do Teplárne.
My sme ten stĺp nanovo oblepili nálepkami a pomysleli sme si, že asi bol niekto veľmi nahnevaný a homofóbny, keď to spravil. Takýchto vecí sa však dialo veľa, aspoň čo mi hovorili priatelia. Ja sama som nebola svedkom nejakých veľmi extrémistických narážok, ale počula som, že oni boli.
Podľa medializovaných informácií si priatelia na obete streľby Juraja a Matúša spomínajú ako na pohodových a priateľských ľudí. Ktoré vlastnosti ste si na nich najviac cenili?
Ochota, priateľstvo, oddanosť. Obaja boli veselí ľudia. Hlavne boli veľmi ohľaduplní a oddaní. Veľakrát sa stalo, že mi bolo veľmi ťažko a práve Matúš bol ten, čo ma počúval a bol mi oporou. Aj on mal kadejaké svoje problémy. S predošlou prácou nebol spokojný a tešil sa už, ako začne pracovať práve v Teplárni, kde nastúpil začiatkom septembra.
Jural bol zase ten typ, ktorý zvykol objednať polovicu vecí z ponuky McDonald´s alebo vykúpil pol večierky, položil to potom na lavičky a povedal "jedzte, kúpil som to pre vás". Nedialo sa to len občas, stalo sa to veľakrát.
