Ceny potravín sa pohybujú na rekordných úrovniach, Slováci nimi však stále plytvajú
Pred pár dňami, 16. októbra, sa po celom svete oslavoval Svetový deň potravy. Predraženým jedlom, ktoré je výsledkom rekordnej inflácie, však stále enormne plytváme. Koľko Slováci mesačne investujú do jedla a ako sú na tom s jeho plytvaním, na to sa pozrela analytička Eva Sadovská.
Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer pätinu zo svojho rodinného rozpočtu. Tento štatistický výsledok radí Slovensko za krajiny s európskym priemerom. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria necelých 15 % z celkových nákladov.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku siedme najnižšie v EÚ. K priemerným cenám potravín v únii sa však postupne približujeme, nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o – 5,0 %. U našich susedov, teda v Českej republike, Maďarsku, či Poľsku, nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás a to o – 6 %, - 11 % a – 24 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2021.
Potraviny na Slovensku výrazne dražejú. Za prvých 9 mesiacov roku 2022 dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 %, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 %.
Najvýraznejšie zdražovanie sme mohli zaznamenať pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR. Ako sa už častejšie spomínalo, vojnový konflikt na Ukrajine je hlavným dôvodom zdražovania potravín, taktiež prudký nárast cien energií a agrokomodít na svetových trhoch.
Do koša vyhodíme aj 150 eur
Na Slovensku má prístup k potravinám takmer väčšina Slovákov, poriadny obed každý druhý deň ale nie je samozrejmosťou pre takmer 634-tisíc obyvateľov. Problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.
Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg potravinového odpadu denne. Najčastejšie ide o pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. Kuchynský biologický odpad (KBO), ktorý sa vyznačuje charakteristickým hnilobným zápachom, je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia.
Plytvanie potravinami trápi aj naše peňaženky. Odhaduje sa, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur, informovala analytička Sadovská.
