Slovenskí europoslanci vítajú využitie nedočerpaných eurofondov na zmiernenie krízy
Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) ocenili nové návrhy, ktoré v utorok v Štrasburgu predložila Európska komisia (EK) na zníženie cien energií a privítali najmä možnosť využiť nedočerpané eurofondy na zmiernenie energetických šokov.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová najnovšie opatrenia vysvetlila v pléne EP v stredu doobeda. Nejde o ich konečnú podobu, keďže návrh eurokomisie ešte musí schváliť Rada EÚ aj europarlament.
Ivan Štefanec (KDH) priznal, že nové návrhy predložené eurokomisiou považuje za správny krok pre stabilitu na trhu vedúci k poklesu cien. "Zo súčasnej situácie sa dostaneme len spoločnými európskymi silami, a preto za najlepší nápad považujem spoločné nákupy plynu, ktoré sú výhodné pre menšie krajiny, ako je Slovensko," skonštatoval. V kombinácii s pravidlami solidarity v prípade výpadku dodávok ide o záruku, že Slovensko nezostane bez plynu a že jeho cena bude prijateľná.
Privítal aj návrhy EK zakročiť na trhu s plynom, ktoré už zohľadňujú aj ceny LNG. Stále však čaká na kroky, ktoré povedú k oddeleniu ceny plynu od cien elektriny. Podľa jeho slov skvelou správou pre Slovensko je aj čerpanie nevyužitých eurofondov z obdobia do roku 2020, kde eurokomisia zohľadnila žiadosť vznesenú EP.
Martin Hojsík (PS) tvrdí, že riešením energetickej krízy je zelená energia, energetická efektívnosť a silnejšia európska spolupráca pri zmierňovaní krízy. Návrh EK vníma ako krok vpred, ale nedostatočný. "Potrebujeme okrem okamžitej pomoci ľuďom a firmám zároveň v podobnej miere investovať do zelenej energie a energetickej efektívnosti," uviedol. Ocenil, že eurokomisia uvoľnila 10 percent z celkových nevyčerpaných eurofondov za minulé obdobie na pomoc ľuďom, inštitúciám a malým a stredným firmám s cenami energií, čím Slovensko bude mať k dispozícii 1,5 miliardy eur.
"Stále však ostáva 1,5 miliardy eur, ktoré by bolo možné uvoľniť z nevyčerpaných eurofondov. Preto očakávam, že slovenská vláda požiada Európsku komisiu, aby čo najviac z tej zostávajúcej jeden a pol miliardy z týchto prostriedkov mohlo byť použitých. Túto pomoc potrebujú ľudia, najmä tí ohrození energetickou chudobou, inštitúcie a malé a stredné firmy," odkázal.
Miriam Lexmann (KDH) privítala skutočnosť, eurokomisia vypočula Slovensko a prišla s návrhom legislatívy umožňujúcej presun voľných eurofondov na pomoc ľuďom a firmám. Eurokomisárka pre regionálny rozvoj Elisa Ferreirová v utorok potvrdila svoju podporu návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli.
Tieto zdroje, do výšky 1,5 miliardy eur, podľa Lexmann môžu ísť na priamu energetickú pomoc pre domácnosti a malé a stredné podniky - pekárom, ovocinárom či potravinárom. "Vítame tento posun. Aj ja osobne o návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokujem tak, aby ako domácnostiam, tak aj firmám či organizáciám na Slovensku mohli tieto prostriedky pomôcť čo najskôr," opísala situáciu.
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že hoci EK Slovensku umožnila využiť nevyčerpané eurofondy na boj s energetickou krízou, neznamená to, že sa tak aj stane. "Dôvodom môže byť neschopnosť súčasnej vlády a jej ministerky zodpovednej za využívanie európskych fondov," uviedla. Riešenia Bruselu sa podľa nej musia zamerať na strategickú ochranu priemyslu, fungovania samospráv, ale aj drobných odberateľov energií vrátane domácností.
Michal Wiezik (PS) sa vyslovil za spoločnú a rýchlu odpoveď členských štátov EÚ, čo pomôže zvládnuť aj energetickú krízu. "Všetky iniciatívy prijaté na úrovni EÚ musia byť férové voči obyvateľom, no zlučiteľné s cieľmi v oblasti ochrany klímy. Finančná pomoc musí ísť ruka v ruke s rozsiahlymi inováciami a investíciami do zelených alternatív, úspor energie a jej efektívneho využívania," odkázal.