Vzdušná obrana Ukrajiny je podľa Stoltenberga prioritou NATO
Dodávky systémov protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje, budú prioritou dnešného rokovania ministrov obrany krajín Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to generálny tajomník NATO pred začatím prvého aliančného rokovania od začiatku intenzívnych ruských vzdušných útokov na ukrajinské civilné ciele v posledných dňoch. S aliančnými ministrami vôbec po prvýkrát zasadnú kolegovia z Fínska a Švédska, ktorým na vstup do NATO chýba najmä definitívny súhlas Turecka.
Ministri sa podľa Stoltenberga schádzajú v čase, keď Rusko siahlo k najväčšej eskalácii od začiatku vojny. Ruské vzdušné útoky od začiatku týždňa zabili na Ukrajine dve desiatky civilistov a vyradili z prevádzky časť energetickej siete. "Budeme riešiť, ako posilniť podporu Ukrajiny, pričom budú prioritou systémy protizvdušnej obrany," vyhlásil šéf NATO.
Kyjev podľa Stoltenberga dostal prvý zo systémov IRIS-T od Nemecka, o dodávkach z ďalších krajín sa bude hovoriť na dnešnom zasadnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu. Toto rokovanie zástupcov 50 krajín vedených Spojenými štátmi bude za účasti ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova predchádzať pracovnej večeri ministrov NATO.
"Spojenci poskytujú protivzdušné systémy, ale je ich potrebných viac. Je potrebné systémy s krátkym aj dlhým doletom na zostreľovanie balistických striel či dronov," vymenoval Stoltenberg. Navýšenie dodávok je podľa neho nutné aj preto, aby mohla obrana pokryť väčšie územie Ukrajiny, na ktoré sa teraz zameriavajú ruské útoky.
Ministri sa podľa šéfa NATO budú v súvislosti so sabotážou plynovodov Nord Stream zaoberať aj posilnením vlastnej ochrany zameraným najmä na kritickú infraštruktúru. Baviť sa budú aj o možnom navýšení výroby zbraní a munície, aby mohli armády členských krajín doplniť sklady a naďalej podporovať Ukrajinu.
S tromi desiatkami aliančných kolegov dnes po prvýkrát ako hostia zasadnú ministri obrany Fínska a Švédska. Obe dlhodobo neutrálne krajiny tento rok požiadali o vstup do aliancie v obavách z ruskej agresie. Fínsky minister Antti Kaikkonen pred rokovaním povedal, že na dokončenie prístupového procesu zostáva iba ratifikácia posledných dvoch z 30 krajín.
Hlavnou prekážkou je pre oba štáty Turecko, ktorého prezident Recep Tayyip Erdogan požaduje záruky, že Helsinki a Štokholm nebudú podporovať kurdské skupiny, ktoré Ankara pokladá za teroristické. Všetky tri krajiny v súčasnosti rokujú o možnej dohode, so skôr požadovaným vydaním niektorých Kurdov do Turecka však škandinávske štáty nesúhlasili.