V stredu oslávi Slovensko Deň samizdatu. Pripomenie si obmedzovanie ľudských práv a slobôd
Národná rada v októbri 2020 prijala rozhodnutie, že medzi slovenské pamätné dni pribudne Deň samizdatu, ktorý pripadá na 12. október.
Prvýkrát sa Deň samizdatu pripomínal v roku 2021 a jeho cieľom je vyjadrenie úcty k odvahe a hrdinstvu tých, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä v rokoch 1948 - 1989 počas komunizmu, riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, alebo ňou priamo trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd.
Samizdat je tajné vydávanie, rozmnožovanie rôznych textov, kníh a časopisov, ktoré boli zakázané a vznikali mimo oficiálnych politických či kultúrnych štruktúr. Vydávanie samizdatov sa v Československu v období totalitného komunistického režimu posudzovalo ako protizákonná činnosť. Mnohých nezávislých vydavateľov samizdatov sledovala Štátna bezpečnosť (ŠtB) a boli voči nim vykonávané represie, ako domové prehliadky, výsluchy a hrozilo im aj väzenie.
Dátum 12. október bol zvolený ako Deň samizdatu na základe udalostí z roku 1988. V tento deň pred 34 rokmi podpísalo 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského, ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.
"Vyzývame vás, aby ste buď Ivana Polanského prepustili na slobodu, alebo osvedčili dôslednosť svojej zvrátenej spravodlivosti tým, že uväzníte nás všetkých," uvádzalo sa vo vyhlásení.
Keďže sloboda slova nie je dodnes v mnohých častiach sveta samozrejmosťou, signatári vyhlásenia z roku 1988 si začali 12. október od roku 2016 pripomínať ako neformálny Deň samizdatu. Poslanci NR SR ho zaradili medzi pamätné dni na základe dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré schválili 3. novembra 2020.
Medzi známe samizdatové časopisy z obdobia totalitného režimu patrili Kontakt, Altamíra alebo Fragment K, ale aj mnohé ďalšie s kresťanským zameraním. Medzi známe prípady prenasledovania ľudí, ktorí samizdaty šírili, patrí napríklad aj kauza z roku 1981 známa ako "francúzsky kamión". Za "pašovanie" literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident a filozof Milan Šimečka. Prenasledovaný bol aj slovenský básnik a vydavateľ samizdatu Oleg Pastier.
Ústav pamäti národa (ÚPN) pri príležitosti Dňa samizdatu ocení tento rok Pamätnou medailou 20 žien, ktoré sa počas komunizmu podieľali na tvorbe a podpore samizdatovej literatúry. Ocenenia odovzdá ústav na seminári, ktorý sa uskutoční 12. októbra 2022. Súčasťou podujatia bude aj videoprojekcia venovaná 40. výročiu vzniku samizdatového časopisu Náboženstvo a súčasnosť.
