Česko chce posilniť ochranu infraštruktúry, chystá zmenu predpisov. Dôvodom je vojna na Ukrajine
Ministerstvo obrany podľa šéfky Jany Černochovej (ODS) chystá zmenu predpisov, ktorá by umožnila účinnejšiu ochranu kritickej infraštruktúry v ČR kvôli ruskej agresii na Ukrajinu a snahe oslabovať zbrojný priemysel v krajinách, ktoré pomáhajú Ukrajine. Ministerka to uviedla v diskusnom programe Otázky Václava Moravca v Českej televízii.
Chcela by napríklad posilniť právomoci vojenskej polície a spravodajskej služby. Pre väčšiu ochranu objektov chce využiť vojakov, ktorí teraz pomáhajú s ochranou hraníc kvôli nelegálnej migrácii.
Černochová uviedla, že po februárovom ruskom vpáde na Ukrajinu zosilneli pokusy monitorovať niektoré významné objekty kritickej infraštruktúry v Česku, zvýšila sa preto aj ich ochrana. Z ruskej strany hrozí snaha oslabovať zbrojný priemysel v krajinách, ktoré pomáhajú Ukrajine, povedala ministerka.
"Predkladám zmeny legislatívy, ktoré umožňujú rýchlejšiu reakciu na tieto pokusy a ich následný postih," uviedla Černochová. Zmeny sa podľa nej týkajú oprávnenia vojenskej polície a Vojenského spravodajstva.
S ruskou hybridnou vojnou voči Západu môže podľa ministerky súvisieť sabotáž na kábloch, ktorá v sobotu ráno zastavila vlaky na severe Nemecka. Dopad na český zbrojný priemysel bude mať podľa Černochovej aj utorkový výbuch v bulharskej zbrojovke kvôli výrobe súčiastok do delostreleckej munície. Podľa bulharského žalobcu sa v závode nevyrábali produkty na vojenské účely. Ministerka pripomenula výbuchy v muničných skladoch vo Vrbeticiach v októbri 2014, za ktorými podľa českých úradov stoja príslušníci ruskej vojenskej rozviedky GRU.
Putin obvinil z útoku na Kerčský most ukrajinskú rozviedku. Výbuch označil za teroristický čin
Vojakov, ktorí do konca októbra pomáhajú policajtom chrániť hranice so Slovenskom v súvislosti s nárastom nelegálnej migrácie, by podľa ministerky mohlo nahradiť 320 príslušníkov aktívnych záloh. Ministerka už do pripomienkového konania predložila novelu, ktorá by počet aktívnych záložníkov zvýšila zo 4000 na 4500.
Ministerka počíta s ďalším posilňovaním obrany východného krídla NATO nad rámec dohodnutý na júnovom summite aliancie v Madride. Vhodná by bola podľa Černochovej aj prítomnosť aliancie na Blízkom Východe av Afrike, aby sa tieto oblasti nedostali pod ruský vplyv.
"Posilňovanie východného krídla NATO celkom určite odstrašujúci efekt má," uviedol v programe bývalý predseda Vojenského výboru NATO a kandidát na prezidenta Petr Pavel. Podľa neho Rusko voči Západu vedie hybridnú vojnu, ktorú nazýva nelineárnym bojom. "Bolo by naivné sa domnievať, že Rusko proti nám vojnu nevedie. Vedie ju iba inými prostriedkami. Považuje nás za nepriateľa," uviedol Pavel.
Riziko, že Rusko použije jadrové zbrane, podľa Pavla nemožno podceňovať, ale jeho naplnenie by viedlo k tomu, že by sa od Ruska odvrátila Čína.
Rusko sa podľa Pavla bude snažiť o predlžovaní vojny na Ukrajine s vidinou, že pomoc Západu tejto krajine postupne ochabne. Česká armáda má podľa Černochovej stále dostatok vybavenia, ktoré je pripravená naďalej posielať na Ukrajinu.
"Bude záležať na našich západných spojencoch, ako rýchlo nám budú môcť dodávať západnú techniku, aby sme my mohli posielať na Ukrajinu tú východnú. Tá pomoc vyschnúť nesmie," povedala. Spomenula tiež, že príjmy pre Českú republiku rozhodne už prevýšili to, čo Česko niekam poslalo. "ČR je takzvane dávno v pluse, hoci by som rada povedala, že naša pomoc bola nezištná," uviedla ministerka. Koncom októbra pôjde Černochová s Fialou do Kyjeva na spoločné zasadnutie vlád, na ktorom chce znova ponúknuť možnosť liečenie zranených Ukrajincov v Česku.
Pavol uviedol, že k rokovaniam o mierovom ukončení konfliktu nemožno pristúpiť za ruských podmienok, ku ktorým patrí pričlenenie časti ukrajinského územia k Rusku. Na twitteri potom uviedol, že veria, že Ukrajinci do zimy oslobodia územie anektované po 24. februári.
Černochová sa spoločne s Pavlom pozastavila nad úrovňou ruskej armády, ktorá je teraz dopĺňaná dobrovoľníkmi bez potrebného výcviku a čelí ukrajinskej ofenzíve. "Rusko chcelo byť druhou najsilnejšou armádou na svete, teraz je druhou najsilnejšou armádou na Ukrajine," uviedla Černochová.