Udelili Nobelovu cenu za mier. Získali ju bojovníci za ľudské práva z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska
Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali v piatok bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL).
"Laureáti zastupujú občiansku spoločnosť vo svojich krajinách," povedala predsedníčka nórskeho Nobelovho výboru Berit Reissová-Andersenová. "Vynaložili mimoriadne úsilie na zdokumentovanie vojnových zločinov, prípadov porušovania ľudských práv a zneužitia moci," uviedla. Spoločne podľa jej slov "názorne poukazujú" na význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu.
Biaľacki bol jedným z iniciátorov hnutia za demokraciu, ktoré vzniklo v polovici 80. rokov v Bielorusku. V roku 1996 založil organizáciu Viasna, ktorá poskytuje pomoc a finančné prostriedky politickým väzňom a ich rodinám. Tento aktivista je v súčasnosti v Bielorusku zadržiavaný za údajné daňové úniky, píše agentúra AFP. Nórsky Nobelov výbor v piatok žiadal jeho prepustenie.
Medzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť Memorial bola založená v roku 1992 v Moskve na základe rovnomenného združenia, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín. Ruský najvyšší súd koncom decembra 2021 nariadil likvidáciu tejto organizácie.
Centrum pre občianske slobody (anglická skratka CCL; ukrajinská skratka je CHS) bolo založené s cieľom podporovať ľudské práva a demokraciu na Ukrajine. Po začiatku ruskej invázie sa zameriava na zisťovanie a dokumentáciu ruských vojnových zločinov voči obyvateľom Ukrajiny, uvádza Nórsky Nobelov výbor na Twitteri.
Na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier bolo nominovaných 251 osobností a 92 organizácií. Zoznam kandidátov bol však podľa tradície udržiavaný v tajnosti, pripomína agentúra DPA. Vlani získali cenu za mier filipínska novinárka Maria Ressová a ruský novinár Dmitrij Muratov za "úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier".
Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901. Výbor sa však 19-krát rozhodol túto cenu neudeliť. Stalo sa tak v rokoch 1914–1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972.
Nobelova cena sa udeľuje spolu s medailou a finančnou prémiou desať miliónov švédskych korún (zhruba 923 000 eur). Laureáti si cenu spolu s medailou a finančnou prémiou prevezmú na slávnosti 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, švédskeho vedca, po ktorom je pomenovaná. Cenu za mier ako jedinú odovzdávajú v Osle; laureáti v ostatných kategóriách si ocenenie prevezmú v Štokholme.
V pondelok 3. októbra Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získal švédsky genetik Svante Pääbo "za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominidov a ľudskej evolúcie". Cenu za fyziku získala v utorok trojica Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy. Cenu za chémiu v stredu udelili Američanom Carolyn Bertozziovej a Karlovi Barrymu Sharplessovi a Dánovi Mortenovi Meldalovi za výskum v oblasti spájania molekúl a bioortogonálnej chémie.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2022 získala vo štvrtok francúzska spisovateľka Annie Ernauxová. Meno nositeľa Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela oznámia v pondelok 10. októbra.