USA podporujú súkromný predaj zbraní Ukrajine. Rizikom však je, že môžu skončiť v rukách nepriateľov
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena podporuje súkromný predaj zbraní Ukrajine. Takto predávané zbrane, ktoré prechádzajú mnohými prostredníkmi, ale môžu skončiť v rukách nepriateľov USA, napísal The New York Times. Denník uviedol ako príklad Martina Zlateva, ktorý s obchodnou partnerkou a chiropraktičkou Heather Gjorgjievski plánoval predaj rakiet, granátometov a munície za 30 miliónov dolárov.
Zbrane mali pochádzať z Bosny a Bulharska a dokumenty prešli rukou právnikov a prostredníkov v siedmich krajinách. Dvojica v ponuke zaslanej ukrajinskému ministerstvu obrany napísala, že "čas je to najdôležitejšie".
Podľa NYT americké ministerstvo zahraničia povolilo v prvých štyroch mesiacoch tohto roku, čo je najčerstvejší dostupný údaj, 300 miliónov dolárov na súkromné kontrakty na Ukrajine. Za celý minulý rok podľa NYT schválila americká vláda na tie isté účely iba 15 miliónov dolárov. Vláda súkromný predaj podporuje, schvaľovacia doba sa ním dá oproti vládnej mnohotýždňovej procedúre značne skrátiť. Skúsenosti zo Sýrie a Afganistanu však ukazujú, že bez prísneho dozoru môžu zbrane skončiť v rukách nepriateľských teroristov voči USA.
Povolená suma je kvapkou v porovnaní s viac ako 17-miliardovým zbrojným štátnym predajom Ukrajine schváleným Bielym domom. Tieto kontrakty podliehajú prísnym podmienkam a je možné zaistiť, aby sa zbrane dostali k tým, komu sú určené.
"Je to Divoký západ. Začínajú sa v tom angažovať ľudia, ktorí sa tomu predtým nevenovali, pretože cítia príležitosť," povedala k súkromnému zbrojnému predaju právnička Olga Torresová, ktorá pracuje vo federálnej poradnej skupine na predaj zbraní. Nedávno poskytla konzultáciu texaskej neziskovej organizácii, ktorá chcela Ukrajine poslať zbrane, pričom si nebola vedomá toho, že na to potrebuje povolenie. Zbrane indickej výroby pritom vydávala za americké.
"Obvykle trvá schválenie procesu 60 dní, my sme povolenie získali za sedem dní," napísal Zlatev v liste ukrajinskému ministerstvu obrany. Na otázku novinárov, ktorí pri sebe mali kópiu kontraktu, odpovedal, že o ničom nevie. Gjorgjievskiová priznala, že o tom vie, ale nechcela k tomu nič povedať.
Právnik Zlatevovej spoločnosti Richard El-Rassy povedal, že ministerstvo zahraničia žiadosť o uzavretie kontraktu schválilo. Pár z neho mal získať viac ako dva milióny dolárov. Podľa NYT bol kontrakt v poslednej fáze schvaľovania. Keď sa reportéri začali pýtať, prečo je založený na sfalšovaných dokumentoch, ktoré majú umožniť obísť exportný zákon, El-Rassy poslal vyhlásenie, podľa ktorého z predaja zišlo. Bosna a Bulharsko, ktoré mali zbrane dodať, oficiálne tvrdia, že predaj zbraní na Ukrajinu nepovoľujú.
Odborníci upozorňujú, že súkromné predaje prechádzajú množstvom prostredníkov a v akejkoľvek fáze hrozí, že zbrane zamieria do nechcených rúk, čo platí najmä pre Ukrajinu a Bulharsko, kde panuje korupcia a existuje čierny trh so zbraňami. Zlatev je pôvodom z Bulharska a o predaj zbraní sa začal zaujímať vlani v decembri, keď Rusko zhromažďovalo armádu pri ukrajinskej hranici. Pôvodne pracoval v kamiónovej doprave, ktorá oslabila epidémia covidu, a Zlatev sa rozišiel s obchodným partnerom. Novoorientovaný podnik si založil na predmestí missourského St. Louise.
Ukrajina začala hľadať zdroje zbraní a jeden podnik sa obrátil na amerických sprostredkovateľov s požiadavkou nákupu tankov, mínometov a lietadiel MiG-29. Zlatov chcel poslať na Ukrajinu v USA vyrábanú muníciu. Jeho firma BMI chcela, aby Ukrajinci zložili na jej americké konto 25 miliónov dolárov, z ktorých BMI zaplatí prostredníkovi za obstaranie 2,2 milióna kusov americkej munície a dopraví ju do Poľska, odkiaľ ich nákladné autá prevezú na Ukrajinu. Protitankové granátomety nakúpené od bosnianskeho výrobcu mali nákladné autá previesť Chorvátskom, Slovinskom, Rakúskom, Slovenskom a Poľskom na ukrajinskú hranicu. Z Bulharska cez Poľsko chcel Zlatev poslať 900 rakiet. Aby BMI obišla zbrojné zákazy v Bosne a Bulharsku, uvádzala dokumentácia, že zbrane sú určené Poľsku, nie Ukrajine.
Ukrajinská potreba zbraní vedie prostredníkov k zvyšovaniu cien. Zlatev chcel muníciu predať o 50 percent drahšie, než koľko uvádzajú cenníky oficiálnych predajcov, granátomety potom mali viac ako dvojnásobnú cenu.
Zbrane predané touto cestou ťažko zvrátia priebeh vojny, ale to, že sa vytvorí trasa takéhoto obchodu, bude mať dlhodobý vplyv. Podľa odborníka na zbrojný predaj Eliasa Yousifa sa po vojne "na Ukrajine vytvorí čierny trh so zbraňami na nasledujúcich 30 rokov, rovnako ako to bolo po ukončení studenej vojny".