Alkohol za volantom je pre Slovákov kombinovaná rutina. Psychológ Čajági opísal, prečo ľudia šoférujú opití
Pitie alkoholu má v Európe výrazný historický a genetický význam. Vytvorili sme si predpoklady na jeho vyššiu toleranciu a lepšiu schopnosť ho odbúravať. V Československu bol dokonca alkohol za volantom na istú dobu poľahčujúcou okolnosťou. Rutina pitia alkoholu je pre nás rovnako bežná, ako riadiť auto, uviedol pre ta3 klinický a dopravný psychológ Michal Čajági.
V rozhovore s Michalom Čajágim sa dočítate:
- prečo majú Európania zvýšenú toleranciu na alkohol,
- prečo si opitý človek sadne za volant,
- kedy si opitý vodič začne svoje konanie vyčítať,
- ako sa správa náš mozog pri spôsobení dopravnej nehody,
- prečo je v niektorých krajoch zistených viac prípadov alkoholu za volantom ako inde.
Ako zo psychologického pohľadu vnímate, keď si vodič pod vplyvom alkoholu sadne za volant?
Konzumovanie alkoholu má v európskych krajinách výrazný historický a genetický význam. Alkohol je vo forme vína známy už viac než 8 000 rokov. V našich zemepisných šírkach bol alkohol významnou spoločenskou tekutinou a aj tie najchudobnejšie vrstvy ho mali na dosah. Tým sa aj geneticky vytvorili predpoklady na jeho vyššiu toleranciu a teda, u európskeho obyvateľstva, aj na lepšiu schopnosť odbúravať alkohol.
Alkoholická negramotnosť
Na jeho odbúravaní sa podieľajú predovšetkým enzýmy nazývané alkoholdehydrogenázy, ktorých tvorbu mali Európania ešte v roku 2000 v priemere o 40 % vyššiu ako napríklad obyvatelia Stredného východu a východnej Ázie, ale aj ako väčšina afrických etník. V československej histórii navyše krátko po 2. svetovej vojne bol alkohol za volantom, v prípade spôsobenia dopravnej nehody, na istú dobu poľahčujúcou okolnosťou.
Navyše, nedostatočné, až žiadne vzdelávanie v oblasti rizikových faktorov návykových látok na správanie človeka a jeho zdravie, a následky s tým súvisiace, hrajú kľúčovú rolu v užívaní a nadužívaní alkoholu medzi naším obyvateľstvom. Nedostatok zmysluplných spoločenských aktivít a voľnočasových priestorov či chýbanie komunitného života otvárajú cestu k siahaniu po najjednoduchšom neduhu vypĺňajúcom čas, potláčajúcom stres, vypĺňajúcom samotu, umožňujúcom, aspoň na chvíľu, zabudnúť na nedostatky a trápenie.
Toto všetko vedie k rôznym objemom skonzumovaného alkoholu a aj následným prečinom pod jeho vplyvom. Vedenie vozidla je, zväčša, považované za dennú rutinu a našu individuálnu súčasť. A u mnohých ľudí sa tieto dve rutiny nevylučujú, a ani vedomosti o účinkoch alkoholu nie sú dostatočné na zabránenie si v takto rizikovom konaní.
Čo je podľa vás dôvodom, že si vodič pod vplyvom alkoholu sadne za volant?
Na túto skutočnosť má primárne vplyv nízka vzdelanostná úroveň obyvateľstva. Mladí vodiči nie sú počas výcviku školení o psychológii príčin užívania, kontinuálnosti účinkov pri pokračovaní v užívaní a dôsledkoch konzumu návykových látok a ich zvládaní, čo obsahuje aj chemické vplyvy týchto látok na organizmus.
V podstate, preventívne sa nerobia žiadne povinné školenia nielen vodičov, ale všetkých účastníkov cestnej premávky a obyvateľstva celkovo. Avšak, vodič si za volant sadá pod vplyvom alkoholu podľa jeho obsahu v krvi, na úrovni podnapitosti (excitačnej) alebo na úrovni opitosti. V jednoduchosti to možno vysvetliť z dvoch pohľadov, že koná z dôvodu nevedomosti alebo nedbanlivosti.