Voľby v Bosne a Hercegovine vedie Dodik, jeho súperka hovorí o podvode
Predbežné výsledky volieb v Bosne a Hercegovine (BaH) naznačujú, že bosnianskosrbský líder Milorad Dodik je na najlepšej ceste k volebnému víťazstvu a k získaniu tretieho mandátu na poste prezidenta Republiky srbskej (RS) - srbskej entity v BaH.
Ako informovala agentúra AFP, ešte počas noci sa pritom zdalo, že Dodik utrpí vo voľbách ohromujúcu porážku. Jeho súperka Jelena Trivičová vtedy dokonca vyhlásila, že ho v boji o post prezidenta RS porazila.
Podľa bosnianskej volebnej komisie napokon Dodik získal 49 percent hlasov v porovnaní so 42 percentami hlasov Trivičovej. Ide o predbežný výsledok po spočítaní hlasov odovzdaných v 82 percentách volebných miestností v RS. "Najnovšie výsledky potvrdzujú naše veľké víťazstvo," uviedla v pondelok Dodikova strana Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) na platforme Twitter.
Trivičová - 39-ročná univerzitná profesorka ekonómie - a jej strana v pondelok obvinili Dodika z volebného podvodu a vyhlásili, že výsledky volieb boli zmanipulované. "Celý proces bol kontaminovaný," povedala Trivičová novinárom v hlavnom meste RS, v meste Banja Luka. "Volebný proces by sa mal zopakovať v celej RS," dodala. "To je náš konečný cieľ," uviedla.
Brazília má za sebou prvé kolo prezidentských volieb, Lula de Silva porazil úradujúcu hlavu štátu
Boj o post prezidenta RS nebol jediným prekvapením nedeľného večera: v súboji o kreslo prislúchajúce moslimskej entite v trojčlennom predsedníctve BaH zvíťazil Denis Bečirovič, ktorý s prehľadom porazil Bakira Izetbegoviča - jednu z výrazných postáv na politickej scéne v BaH po vojnách 90. rokov. Izetbegovič, syn prvého prezidenta nezávislej Bosny, túto funkciu zastával dve volebné obdobia.
Agentúra AFP pripomína, že aj takmer tri desaťročia po občianskej vojne v tejto balkánskej krajine zaťažuje Bosnu bremeno etnických rozporov. Krajine naďalej vládne nefunkčný administratívny systém vytvorený na základe mierovej dohody z Daytonu v roku 1995. Dohodou sa skončila krvavá občianska vojna, z veľkej časti sa ňou však nepodarilo vytvoriť rámec pre politický rozvoj krajiny.
Bosna tak zostáva rozdelená na srbskú entitu - Republiku srbskú (RS) - a moslimsko-chorvátsku federáciu, ktorým vládne slabá centrálna vláda, píše AFP. Po skončení vojny etnické politické strany dlho zneužívali rozdelenie krajiny v snahe udržať si moc. Napr. Dodik už roky podnecuje napätie svojimi častými výzvami, aby sa bosnianski Srbi ešte viac oddelili od centrálnych inštitúcií krajiny, za čo si v januári vyslúžil nové sankcie zo strany Spojených štátov. Voliči v BaH v nedeľu v rámci všeobecných volieb rozhodovali o zložení trojčlenného predsedníctva Bosny, ústredného bosnianskeho parlamentu a parlamentov oboch entít, ako aj o prezidentovi a viceprezidentovi RS.