Máme veľký strach. Chceme utiecť, hovoria Rusi utekajúci pred mobilizáciou
Od minulej stredy, keď ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil prvú mobilizáciu v Rusku od druhej svetovej vojny, sa mužom po celej krajine doručujú povolávacie rozkazy. Zatiaľ čo sa manželia, bratia a synovia emotívne lúčili s rodinami pred odchodom do bojov na Ukrajine, iní Rusi sa zúfalo snažili nájsť cestu, ako z krajiny vycestovať, k čomu prispeli aj správy, že noví regrúti sú posielaní priamo na front bez príslušného výcviku.
Možnosti, ako vycestovať z Ruska, sa však tenšie - letenky sú vypredané a niektoré susedné krajiny plánujú uzavrieť svoje hranice ruským turistom a žiadateľom o azyl. Britský denník The Guardian vytlačil príbehy troch Rusov, ktorí popísali, ako ich životy ovplyvnila čiastočná mobilizácia a aké majú teraz plány. Ich mená redakcie zmenila.
Dvadsaťosemročný Kirill bol po vyhlásení mobilizácie "šokovaný a nemal slov". Do stredajšieho večera tento mladý učiteľ angličtiny z južného Ruska dospel k záveru, že musí utiecť z krajiny. "Vtedy už letenky prudko zdraželi a boli úplne nedostupné. Z môjho mesta však jazdil vlak do Kazachstanu. Do toho vlaku som nastúpil v piatok spolu s mnohými ďalšími ľuďmi, ako som ja. Povedal by som, že 80 percent ľudí vo vlaku boli ruskí chlapi vo veku 20 až 45 rokov," povedal. "Teraz som do piatku v krátkodobo prenajatom byte v Atyrau, aby som mohol vymyslieť, čo ďalej. Vybavujem si papiere na 90-dňové povolenie na pobyt a na získanie miestneho bankového účtu. Miestny trh s bývaním je už teraz veľmi stiesnený a každý deň prichádzajú ďalší ľudia," dodal.
Návrat do Ruska pred koncom vojny podľa Kirilla pravdepodobne nepripadá do úvahy. Reakcie Kazachov na vlaky plné novo prichádzajúcich Rusov, ako je on, sú však zmiešané. "Aj keď niektorým ľuďom naša prítomnosť vadí, väčšinou sa stretávame s pochopením a súcitom. Môj domáci prejavil takú láskavosť, že ma to skoro rozplakalo, a nechce po mne vydieračsky vysokú čiastku, ako požadujú ostatní, pretože nechce na mojej situácii zarábať," uviedol Kirill. "Mojej mamičke sa uľavilo, keď som sa dostal do Kazachstanu. Sledovala nezávislé spravodajstvo a chápe, čo to znamená byť poslaný na front," dodal.
Dvadsaťročný Vladimir a jeho dvaja rovnako starí kamaráti snívali o tom, že sa v roku 2024 presťahujú do Českej republiky, kde budú študovať prírodné vedy. Sen týchto troch mladíkov sa však minulý týždeň rozplynul. "Máme veľký strach. Chceme utiecť," uviedol. "Sme tak mladí, máme toľko plánov, ale štát si myslí niečo iné. Sľúbili nám, že žiadna mobilizácia nebude. Cítime sa zradení. Kremeľ neustále klame. Pozerajú sa na nás ako na hračky," dodal.
Vladimír je so svojimi kamarátmi odhodlaný utiecť z Ruska, začali sa preto učiť anglicky a dávajú dokopy peniaze. Letenky z Ruska sú podľa neho extrémne drahé, dúfa preto, že nájdu ázijskú krajinu, kam by si mohli dovoliť odcestovať. "Svet sa veľmi rýchlo mení. Kvôli sankciám je ťažké sa dostať do východnej Európy, kvôli energetickej kríze je život v Európe príliš drahý. Uvažujeme o Gruzínsku, Malajzii, Thajsku. Každý z nás má asi 300.000 rubľov. s tým von?" pýtal sa. "Nevieme písať v angličtine, ale používame aplikáciu na preklady. Teraz už sledujeme na youtube videá v angličtine a nedávno sme čítali britský článok o ruskej ekonomike. Je nám jedno, čo sa bude diať ďalej. Naše rozhodnutie je konečné," dodal.
Dvadsaťpäťročný Konštantín, ktorý žije v Moskve, myslí, že už sa von z Ruska nedostane. Keď začala ruská invázia na Ukrajinu, plánovali so ženou krajinu opustiť. "Teraz už je neskoro," hovorí. "Mal som v pláne venovať sa dátovej vede, nájsť si prácu na diaľku a odísť do Turecka alebo Gruzínska. Ale každú chvíľu ma môžu odviesť do armády, hranice sa môžu čoskoro zavrieť a my nemáme dosť peňazí na letenky, nieto ešte na prenájom bytu a život v zahraničí. Moja žena má navyše dcéru z predchádzajúceho manželstva a tú so sebou bez zákonného povolenia jej otca vziať nemôžeme," vysvetlil.
Konštantín sa domnieva, že vzhľadom na súčasné okolnosti má iba jednu možnosť. "Za každú cenu sa vyhnem odvodu. Keď si budem musieť zlomiť ruku, urobím to. Keď budem musieť zlomiť policajtovi čeľusť a ísť do väzenia, nech je. Ale nestanem sa okupantom, nebudem zabíjať nevinných ľudí len preto, že si to praje nejaký vraždiaci šialenec ," zdôraznil. "Moja žena je veľmi vystrašená a úzkostlivá, plače skoro každý deň. Hovorím jej, že všetko bude v poriadku," dodal.
Konštantín hovorí, že jeho rodičia sa tiež boja, ale nemôžu mu s útekom finančne pomôcť, pretože sankcie po ruskej anexii Krymu zničili ich podnikanie. Aj keby sa mu podarilo zohnať dosť peňazí, pochybuje o tom, že by sa mu podarilo odísť. "Mladý zdravý muž, ktorý teraz opúšťa krajinu? To púta pozornosť. Každých pár hodín prichádzajú správy, že ľuďom môže byť zakázané opustiť Rusko kvôli ochrane hraníc alebo im môže byť odmietnutý vstup do krajín, ako je napríklad Gruzínsko," povedal. "Mám pocit, ako by ma pomaly varili. Pochádzam z chudobnej rodiny zo severného Kaukazu. Tvrdou prácou som sa dostal do Moskvy a vyštudoval medicínu. A teraz mám opustiť svoju krásnu rodinu - nie aby som bránil svoj domov, ale aby som sa stal potravou pre delá ?" uviedol. "Mám hroznú zlosť," dodal.