Čínsky prezident je vraj jadrom krajiny, jeho absencia však vyvoláva špekulácie o prevrate
Čínska komunistická strana pred blížiacim sa zjazdom potvrdila, že "jadrom" strany je jej vodca a prezident krajiny Si Ťin-pching. Čínsky prezident sa od summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Uzbekistane neobjavil na verejnosti, čo na sociálnych sieťach v posledných dňoch vyvolalo špekulácie o prevrate v Číne. Analytici oslovení agentúrou Bloomberg tieto zvesti ale odmietli a uviedli, že Si je s najväčšou pravdepodobnosťou v covidovej karanténe, ktorá je po návrate zo zahraničia v Číne povinná.
_jpg0a000002-c9be-fd17.jpg?v=110249)
Komunistická strana Číny cez víkend zverejnila zoznam 2296 delegátov, ktorí sa zúčastnia straníckeho zjazdu, ktorého začiatok je plánovaný na 16. októbra. Očakáva sa, že prezident Si Ťin-pching si na zjazde zaistí pokračovanie na čele strany na tretie funkčné obdobie.
Ľudový denník, ktorý je oficiálnym denníkom čínskej komunistickej strany, v dnešnom úvodníku vyzval delegátov, aby sa zomkli "za súdruhom Si Ťin-pchingom, ktorý je jadrom strany". "Jadrom" straníckeho vedenia boli v minulosti nazvaní len traja politici - zakladateľ komunistickej Číny a vodca prvej generácie Mao Ce-tung, reformný vodca druhej generácie Teng Siao-pching a vodca tretej generácie exprezident Ťiang Ce-min. Si Ťin-pchinga strana takto prvýkrát označila v roku 2016.
Prezident Si nebol vidieť na verejnosti od polovice septembra, kedy sa v Samarkandu v Uzbekistane zúčastnil regionálneho summitu. Pre čínskeho prezidenta to bola prvá zahraničná cesta po viac ako dvoch rokoch. Siova následná absencia na verejnosti zodpovedá prísnym pravidlám, ktoré Čína uplatňuje, aby bránila šíreniu koronavírusu, napísala dnes agentúra Bloomberg. Peking požaduje, aby ľudia, ktorí sa vrátili z cudziny, strávili sedem dní v karanténnom hoteli a potom ďalšie tri dni v karanténe doma.
Neprítomnosť prezidenta na verejnosti ale v posledných dňoch podnietila špekulácie, že Si bol zvrhnutý pri vnútrostraníckom prevrate a je v domácom väzení. Na sociálnych sieťach kolovalo okrem iného video zachytávajúce údajnú vojenskú kolónu mieriacu k Pekingu. Špekuláciami o prevrate sa zaoberali napríklad aj indické médiá.
Podľa analytikov zo strediska Eurasia Group, citovaných agentúrou Bloomberg, zvesti o puči v Číne "pochádzajú zrejme od osôb, ktoré sú na sociálnych sieťach častými zdrojmi dezinformácií". "Zverejnenie zoznamu delegátov straníckeho zjazdu by pri takomto scenári bolo vysoko nepravdepodobné," uviedli analytici.
"Pred zjazdom očakávame ďalšie fámy týkajúce sa postavenia prezidenta Sia. Budú ale pravdepodobne nepodložené, pokiaľ nebudú okamžite zreteľné personálne či politické zmeny, ktoré by spochybňovali Siovu vedúcu úlohu," uviedol analytik Neil Thomas a jeho kolegovia.
Zjazd vládnucej Komunistickej strany Číny, ktorý sa koná raz za päť rokov, obvykle trvá týždeň a jeho najdôležitejšou úlohou je voľba nového straníckeho vedenia. Si Ťin-pching stojí na čele Komunistickej strany Číny od novembra 2012 a prezidentom je od marca 2013. Teoreticky môže vládnuť neobmedzene dlho, pretože v roku 2018 čínsky parlament vyškrtol z ústavy klauzulu obmedzujúcu výkon funkcie prezidenta na dva po sebe nasledujúce mandáty, teda na desať rokov.
Pred tohtoročným zjazdom ale prezident Si Ťin-pching čelí stále väčším výzvam doma aj v zahraničí, píše agentúra Bloomberg. Poukazuje pritom na slabnúcu čínsku ekonomiku, na ktorú dopadajú prísne covidové uzávery, či problémy na čínskom trhu s nehnuteľnosťami. Na medzinárodnej scéne je potom Čína pod tlakom USA a ich spojencov kvôli porušovaniu ľudských práv menšinových Ujgurov, upevňovaniu vlády nad Hongkongom či postoju k ruskej invázii na Ukrajinu, ktorú Peking odmietol odsúdiť.