FOTO: Slovenka študuje v Mexiku. Hovorí, ako je to s drogami a kriminalitou
Slovenka Tereza Miklušová (23) odišla študovať do hlavného mesta Mexika. Pre ta3 porozprávala svoje zážitky, prežitie prvého zemetrasenia a skúsenosti s kriminalitou.
Odísť na opačnú stranu sveta musel byť pre vás šok. V čom sa Mexiko líši od Slovenska či Česka?
Myslím, že najvýraznejším rozdielom, je spôsob života Mexičanov. Ich život sa odohráva primárne na uliciach. Na každej ulici sú stánky s jedlom, najčastejšie s tacos a podobnými tradičnými jedlami, no nájdu sa aj stánky so sladkosťami, čerstvými džúsmi, pečivom či kávou. Počas víkendov sú všetky parky plné ľudí, pouliční umelci hrajú a tancujú na námestiach, všetky terasy podnikov sú zaplnené, dokonca som videla aj miesta, kde masírovali ľudí priamo v parku.
Bizarnosťou sú tu napríklad pojazdné vozíky, ktoré trochu pripomínajú pápežov papamobil. Človek si do nich sadne, zaplatí približne 1,50 pesos a nechá si vyčistiť a nalakovať topánky. Taktiež majú pravidelné pouličné trhy s lokálnym jedlom, kde človek nakúpi všetko od ovocia a zeleniny až po obilniny, koreniny a mäso. Každú nedeľu dopoludnia zastavujú dopravu na hlavných uliciach a ľudia po nich bez obmedzení jazdia na bicykloch a užívajú si pekný deň.
Ďalším prekvapením bolo pre mňa množstvo zelene, ktoré majú skoro na každej ulici. Aj na štvorprúdovej ceste majú vybudované chodníky obklopené zeleňou z oboch strán, čím sa chôdza stáva príjemnou a znižuje sa aj hluk z áut.
Jedlá nie sú až také štipľavé
Mexičania sú veľmi priateľskí a milí. Nemajú problém prihovoriť sa. Viackrát sa mi stalo, že sa ma spýtala predavačka v pekárni alebo aj úplne náhodný človek na ulici odkiaľ som a ako sa mi tu páči. Sú veľmi hrdí na svoju krajinu, vážia si svoje tradície a jedlo, ktoré je súčasťou každodenného života. Veľmi radi sa stretávajú s kamarátmi a oslavujú všetko, čo sa dá, len aby si našli zámienku stretnúť sa a zabaviť.
Spomenuli ste jedlo. Mexická kuchyňa, ako ju poznáme v Európe, je pikantná a celkom odlišná od slovenskej. Chutí vám?
Mexické jedlo, ktoré som predtým jedla v Európe, je veľmi odlišné od miestneho. Pôvodne som si myslela, že najviac typickým je burrito, no to sa tu objavuje len ojedinele. Najčastejšie sú to tacos, tartas či quesadillas, veľké množstvo polievok, omáčok a nekonečné variácie základných ingrediencií – kukurica, mäso, fazule, syr, koriander a cibuľa – v ktorých sa niekedy strácam.
Prekvapením pre mňa bolo, že nie všetko je tu štipľavé, ako sa hovorí. Veľa jedál nie je skoro vôbec štipľavých, no sú k nim priložené rôzne chili omáčky, takže si to každý vie nakombinovať podľa toho, ako mu to chutí. Pravdou však je, že ak domáci povie, že niečo neštípe, alebo štípe iba trošku, je to s veľkou pravdepodobnosťou veľmi štipľavé. Ceny jedla sú tu veľmi prívetivé, najmä v pouličných stánkoch. No potraviny, ktoré pochádzajú z Európy, hlavne teda syry Feta, Parmezán alebo Camembert, sú omnoho drahšie ako u nás.
Ďalšou nevýhodou je napríklad pitná voda, ktorú človek v kohútikoch nenájde. Tú si buď treba kúpiť, alebo si zaobstarať filter na vodu, ktorý je veľmi užitočný a šetrí veľa peňazí a zbytočného odpadu. S triedením odpadu sú na tom ešte horšie ako na Slovensku. Koše na recykláciu sú veľkou raritou a aj celkovo nájsť kôš na ulici je niekedy veľmi náročné.
Tereza Miklušová je 23-ročná Slovenka, študentka architektúry a orientačná bežkyňa. Bakalársky titul dostala na Vysokom učilišti technickom v Brne, pričom jeden rok študovala cez program Erazmus+ v španielskom meste Sevilla. Prvý magisterský ročník odišla študovať do hlavného mesta Mexika.