Počuli ste už o podmorských lesoch? Mohli by riešiť problém otepľovania a klimatických zmien
Amazónia, Borneo, Kongo, austrálsky Daintree. Názvy miest, kde sa rozkladajú mnohé z najväčších alebo najznámejších dažďových pralesov na svete, poznáme. Mnohí z nás vedia aj o najväčšej lesnej ploche v podobe tajgy tiahnucej sa od Ruska až po Kanadu. Koľko z nás by ale dokázalo vymenovať podmorské lesy?
Témou sa zaoberal britský spravodajský server The Conversation. Pod vodou sa skrývajú obrovské lesy z chalúh a morských rias, ktoré sa rozprestierajú na oveľa väčšej ploche než sme si doteraz uvedomovali. Len málo z nich dostalo vôbec nejaké meno. Ich bujné koruny sú ale domovom obrovského množstva morských druhov.
Pri pobreží južnej Afriky sa rozkladá Veľký africký morský prales, zatiaľ čo Austrália sa môže pochváliť Veľkým južným útesom. Po celom svete sa rozprestiera mnoho ďalších rozsiahlych, ale nepomenovaných podmorských lesov.
Fungujú ako malé balóniky
Nový výskum zistil, aké rozsiahle a produktívne tieto podmorské porasty sú. Svetové oceánske lesy pokrývajú plochu dvakrát väčšiu, než je India. V súčasnosti čelia hrozbám v podobe globálneho otepľovania a klimatických zmien. Môžu však slúžiť aj ako čiastočné riešenie pre tento problém, pretože sú schopné rýchlo rásť a zachytávať uhlík.
Podvodné lesy sú tvorené morskými riasami. Rovnako ako ostatné rastliny, tak aj morské riasy zachytávajú slnečnú energiu a oxid uhličitý prostredníctvom fotosyntézy. Najväčšie druhy dorastajú do výšky desiatok metrov a vytvárajú lesné koruny, ktoré sa pri pohybe vĺn kývu zo strany na stranu.
Morské riasy poskytujú životné prostredie, potravu a úkryt širokej škále morských organizmov. Veľké druhy, ako je takzvaný morský bambus, hnedý rad druhu Ecklonia maxima či obrie riasy, majú plynom plnené štruktúry, ktoré fungujú ako malé balóniky a pomáhajú im vytvárať rozsiahle plávajúce baldachýny.
Iné druhy sa spoliehajú na silné stonky, ktoré ich udržujú vo vzpriamenej polohe a podporujú ich fotosyntetické listy. Iné zase, ako Ecklonia radiata v austrálskom Veľkom južnom útese, sa rozprestierajú po morskom dne. O morských riasach je už dlho známe, že patria medzi najrýchlejšie rastúce rastliny na planéte. Doteraz však bolo veľmi náročné odhadnúť, akú veľkú plochu ich lesy pokrývajú.
Na súši je možné lesy ľahko zmerať pomocou satelitov, pod vodou je to oveľa zložitejšie. Väčšina satelitov nemôže vykonávať merania v hĺbkach, kde sa podmorské lesy nachádzajú.
Odpoveď na riešenie zmien klímy
Aby tím austrálskych vedcov tento problém prekonal, spoľahol sa na milióny podvodných záznamov z vedeckej literatúry, on-line archívov, miestnych herbárov a občianskych vedeckých iniciatív. Na základe týchto informácií vytvoril model globálneho rozšírenia oceánskych lesov a zistil, že pokrývajú 6 - 7,2 milióna kilometrov štvorcových. To je väčšia plocha ako Amazónia.
Vedci sa potom zamerali na produktivitu týchto oceánskych lesov, teda na to, ako rýchlo rastú. Museli prejsť stovky jednotlivých experimentálnych štúdií z celého sveta, kde rýchlosť rastu morských rias merali potápači a zistili, že oceánske lesy sú dokonca produktívnejšie ako mnohé intenzívne pestované plodiny, ako je pšenica, ryža a kukurica.
Produktivita bola najvyššia v oblastiach mierneho pásma, ktoré sú obvykle obmývané chladnou vodou bohatou na živiny. Oceánske lesy v týchto oblastiach každoročne vyprodukujú v priemere dvakrát až jedenásťkrát viac biomasy ako spomínané plodiny pestované na rovnakej ploche. Tieto zistenia sú podľa vedcov povzbudivé.
Obrovskú produktivitu rias by ľudstvo mohlo využiť na zaistenie budúcej potravinovej bezpečnosti sveta. Farmy s morskými riasami by mohli doplniť produkciu potravín na pevnine a podporiť udržateľný rozvoj. Pri svojom raste odoberajú veľké množstvo uhlíka z morskej vody a atmosféry. Celosvetovo môžu oceánske lesy pohlcovať toľko uhlíka ako Amazónia, čo naznačuje, že by mohli zohrávať úlohu pri zmierňovaní klimatických zmien.
