Radičová: Premiérom je naďalej Matovič. Odchodom SaS získal parlament oveľa väčšiu moc

Iveta Radičová v rozhovore hovorí:

• ako vnímala kráľovnú Alžbetu II.,
• aký podiel má súčasná vláda na kríze, ktorú zažívame,
• kedy vo veľkom prenikli do politiky vulgarizmy,
• čím ju prekvapil premiér Eduard Heger,
• aký je reálny dopyt po návrate Mikuláša Dzurindu,
• ako by riešila energetickú a inflačnú krízu,
• prečo voliči Smeru-SD odpúšťajú.

Nedávno ste pre médiá uviedli, že väčšinou o vás nespomenú, že ste členkou Akadémie humoru Slovenska. Na čom ste sa naposledy dobre zasmiali?

Príležitostí chceného a nechceného humoru je neúrekom, najmä toho nechceného. Nebudem zastierať, že ma rozosmievajú aj niektoré vyjadrenia politikov, ale to je skôr taký gogoľovský smiech cez slzy. Najviac som sa zasmiala na predstaveniach na Kremnických Gagoch. Bolo ich 117. Bola to púť zo smiechu do smiechu, špičkové predstavenia. Úplny top bol pre mňa zážitok, kedy ma známy španielsky súbor, ktorý hrá klasiku s komediálnymi prvkami, vytiahol na pódium s tým, že mám dirigovať súbor. Na ich aj moje prekvapenie som to oddirigovala. Toto nevymyslíte - hrali sme hymnu Európskej únie. Zapadlo to neskutočným spôsobom a malo odozvu aj u divákov. Vznikol trojitý efekt - špičkové predstavenie, ja ako dirigentka európskej hymny a na záver som im odovzdala hlavnú cenu Gagov. Plných smiechu, zážitkov, plných skvelých ľudí, ktorí prichádzali.

Posledné dni rezonuje médiami najmä správa o úmrtí Alžbety II. V čom vás inšpirovala?

Mala som to šťastie, že som sa osobne stretla s Jej Veličenstvom, keď bola na návšteve Slovenska. Jedna časť návštevy bola zorganizovaná ako stretnutie s predstaviteľmi rôznych sektorov a oblastí spoločenského a ekonomického života. Málo sa hovorí o tom, ako to bolo zorganizované. Vždy 10-12-členná skupinka mala "hovorcu", respektíve štatutára, ktorý ich predstavoval kráľovnej. Mala som na starosti skupinku, v ktorej bol aj Meky Žbirka.

Do poslednej chvíle mala neuveriteľnú schopnosť si pamätať veci. Mojou úlohou bolo o každom človeku povedať jednu, max. dve vety, ale ona ich fixovala. Pristupovala k tým ľuďom, ako keby ich dlhé roky dôverne poznala. Veľké umenie politika a politiky.

Alžbeta vedela, kedy prehovoriť

Kráľovskej rodine kondoloval azda celý svet. Ako ste vnímali jej postavenie na domácej a medzinárodnej scéne?

Treba zdôrazniť, že Alžbeta II. nevládla, to jej nevyplýva z kompetencií, ona kraľovala. Sú to úplne rozdielne pozície. To, aká bola jej pozícia, dokazuje je fakt, že celý svet až na malé výnimky sa vyjadroval s obrovským poďakovaním a účasťou pri jej odchode. Od Ázie cez Austráliu, Nový Zéland, Kanadu až po severské krajiny. Všetky relevantné štáty a zoskupenia, všetky medzinárodné organizácie v jednotnej zhode, že to bola panovníčka, z ktorej vyžaroval pokoj, rozvaha, jasné postoje, ktoré nerozdeľovali. 

Vedela, v ktorom okamihu má prehovoriť a vystúpiť a čo má povedať, ale najmä dokázala v kritických situáciách nadväzovať vzťahy a väzby so štátmi, ktoré boli hlboko narušené napríklad po 2. svetovej vojne - podanie si ruky s Nemeckom, Japonskom, Čínou. A dokázala tiež svojou pokorou a pokojom, ale dôstojne s dodržiavaním silného protokolu, ešte aj zmodernizovať vlastnú monarchiu. Zaslúži si naozaj oprávnene úctu a obdiv za tých 70 rokov, ktoré na svojom stolci zvládla. V pevnej viere, že môže byť príkladom pre hlavy štátov, ktoré majú rovnaké alebo porovnateľné pozície najmä v geopolitike, v súčasnosti oveľa dôležitejšej ako predtým.

Ako panovníčka nastavila latku mimoriadne vysoko. Aký bude mať svet očakávania od jej nástupcu Karola III.?

Jedna vec je, aké bude mať očakávania svet a druhá vec aké bude mať očakávania Veľká Británia. Udržať Commonwealth je ťažké zadanie. Ozývajú sa už prvé hlasy. Je to predsa len 15 samostatných zoskupení a jej sa darilo ho udržiavať pokope, dokonca sa jej darilo zvládnuť transformáciu z bývalej kolonizačnej krajiny na krajinu bez koloniálnych vplyvov. A nebolo to jednoduché, pretože sa zanechali veľmi hlboké a smutné stopy z koloniálnych nadvlád Británie. 

Karol III. bude mať ťažké zadanie udržať Commonwealth - to je očakávanie Británie. Už len udržanie Británie samej - vyjednávanie s Írskom, Škótskom a podobne, nebude jednoduché. Svet zase očakáva, že Británia dokáže vo vojnou zmietanej Európe napriek brexitu zohrávať dôležitú úlohu pri tom symbolickom podávaní si ruky na zmiernenie pozícií. Nemá ľahké zadanie, aj keď ako následník po 70. rokoch štúdia krokov u mamy to má svojím spôsobom vyšliapané. Niekedy stačí ísť v dobre vyšľapaných stopách.

Čítajte viac

Na škandály Charlesa sa už zabudlo. Britov by rozpad Commonwealthu oslabil, hovorí analytik Bránik

Na Slovensku sme tiež zažili turbulentné týždne - ministri z SaS podali demisie a odišli do opozície, vzápätí vznikla menšinová vláda. Minister financií Igor Matovič však zo svojho postu neodstúpil. Nazvali by ste jeho počínanie vydieraním alebo bol problém aj na strane sulíkovcov?

Kladiete mi otázku, ktorá nemá jednoznačnú odpoveď áno - nie. Môžete sa sporiť aj sám so sebou, ale tým ostatných netrápite až tak veľmi, pokiaľ to neprenášate na okolie. Každý spor je výsledkom sporu minimálne medzi dvomi zúčastnenými ak nie viacerými. Chcieť jednoznačné odpovede typu - ten je vinný alebo ten je vinnejší ako ten druhý je nezmysel a ničomu nepomáha. To, čo je zásadné je, že pre krízu, v ktorej sa nachádzame nielen my, ktorá je kombináciou dôsledkov pandémie, vysokej inflácie, kritickému stavu vo všetkých cenách, ale najmä v krízovom stave s energiami a obrovskými dôsledkami vojny, ktorú máme na svojich hraniciach, k tomu klimatické zmeny, pretože pod tú krízu sa podpisuje aj enormné sucho a pokles hladín vody, atď., mať menšinovú vládu v tejto situácii predsa nemôže mať pozitívne znamienko. 

Akonáhle výsledkom celej tej akcie je menšinová vláda (aj keď to bola racionálna voľba) zo strany SaS, nemôžem tomu dávať pozitívne znamienko vo výsledku. Bude to ťažké do obdobia, ktoré potrebuje ako výsostný predpoklad aspoň akú-takú stabilnú vládu na prijímanie riešení. Bude to komplikovanejšie.

K tomu treba dodať, že sú tu ďalší zúčastnení hráči. Kríza nezačala ani pred týždňom, ani pred dvoma mesiacmi. Vládnutie je sprevádzané hektikou a krízou od prvého dňa dôkazom čoho je pád Matovičovej vlády do roka a do dňa priam z kritickými záchvevmi podávania demisií šiestich ministrov, opäť nevládnutia nejaké obdobie... Padali slová, ktoré neviete vrátiť späť. Následne výmeny na poste premiéra a nový minsiter financií, kde prekáranie a konflikty pokračovali. Pozor, ako dôsledok rozporov vo vecných riešeniach. 

Mohla by som vymenúvať celý rad rozporov. Nezabúdajme, že odrazový mostík pre vládu, ktorá takéto krízy má na pleciach, bol na Slovensku s negatívnymi znamienkami. Som ďaleko používaniu terminológie "za to všetko môže Radičovej vláda", teda zmeniť to na "za to všetko môže Ficova vláda". Faktom zostáva, že na prahu kríz má Slovenská republika sociálno-ekonomicky veľmi nízke mzdy. Dve tretiny domácností sú pod ekvivalentným príjmom, teda príjmom na hlavu, 656 eur, čiže 60 % nízkopríjmových. Stredná vrstva je doslova v pasci stredného príjmu. Veľmi rozsiahla skupina pracujúcich chudobných, k tomu samotné riziko chudoby. 

K tomu pandémia nasvietila reflektor, ako sme na tom v zdravotníctve. Nie zo dňa na deň zrazu nemáme dostatok personálu, je to dlhodobý proces, ktorý viedol k tomuto stavu. Rovnako nasvietila na problémy v školstve. Mali sme zo dňa na deň prejsť na online výučbu. Klobúk dolu! Vďaka zainteresovaným sa to podarilo, ale totálna nepripravenosť infraštruktúry na digitálnu éru, tak materiálna ako aj z hľadiska ľudského kapitálu, teda úrovne učiteľov, teda nedostatok učiteľov, nevznikla zo dňa na deň. 

Problémom je rezortizmus

Aký podiel viny nesie súčasná vláda?

Máme tendenciu akútne problémy vzťahovať na práve úradujúcu vládu, ale toto nebol výsledok vládnutia začínajúcej vlády. Zamerajme sa skôr na to, ako zvládla samotnú krízu - pandémiu, za ktorú už niesla plnohodnotnú zodpovednosť.

Teraz idem na toho druhého zúčastneného hráča v hlavnom spore. Vďaka bývalému premiérovi, či súčasnému ministrovi financií sme pandémiu zvládli veľmi zle. Prichádzal s opatreniami, ktoré strieľal od pása neprediskutované. Pred druhou vlnou pandémie dva mesiace nič, potom, hŕ-hŕ, celoplošné testovanie. Vieme veľmi dobre, že Úrad pre verejné obstarávanie konštatuje porušovanie zákona pri riešení pandemických opatrení. Nehovoriac o takých témach, ako bol Sputnik, o útokoch z úst Igora Matoviča snáď na každého a všetkých. Postavil si proti sebe i tých, ktorí sa snažili všemožne pomôcť, napr. iniciatívu Veda pomáha a iných vedcov. Veď on ich hlboko urazil. Odmietol pomoc. 

Výsledkom týchto sporov počas pandémie, kde SaS videla úplne inak aj tému lockdownov, aj tému celoplošných opatrení, to vyústilo do osobných konfrontácií, a pokračovalo to v ďalších krízach, ktoré sú na stole. Či už postojom voči vojne na Ukrajine, dôsledkom vojny, riešeniam na energetickú krízu, až to vyvrcholilo do racionálnej pozície SaS, že ona už ďalej takto nemôže fungovať. Rozumiem tomu postoju. Pád vo vláde vzniká vtedy, keď niektorí z koaličných partnerov, dospejú do štádia, že nemá zmysel a nemôžu sa ďalej podpisovať pod takéto rozhodnutia, lebo to je za červenou čiarou ich princípov.

Nemôžete stratiť tvár a ísť za hranicu istých princípov. Ten hlavný problém, ktorého sme boli svedkami, je obrovská straníckosť, rezortizmus prístupu k riešeniu problémov v krízovej situácii. Potrebujete mať rozhodnutia ako celku. Oni musia byť "ako keby ich jedna mater mala". Iba vtedy získajú schopnosť, že to ľudia budú aj rešpektovať a napĺňať, že dôjde k tomu, čomu hovoríme implementácia rozhodnutí. Toto nenastalo. Nenastal moment plnohodnotného naplnenia názvu inšititúcie Vláda Slovenskej republiky, teda všetkých občanov, dokonca aj tých, ktorí v tých voľbách "prehrali", lebo neboli ich voličmi. 

Rýchlo sa nám začal reprodukovať obraz vlády našich ľudí alebo pre našich ľudí - otvorene pre našich voličov orientovaných len na tie vyhranené skupiny. Zdôrazním a znovu zopakujem to, čo považujem za najviac trestuhodné. Čo sa deje na Slovensku je to, že politici - skoro všetci - robia zo svojich voličov a prívržencov platených, resp. neplatených žoldnierov v svojom boji za udržanie moci. Vohnali občanov do zákopových vojen, uzatvorených voličských nie fanklubov, ale až ultras. S útokmi, nevraživosťou, s hnevom politikov, ktorý sa preniesol do spoločnosti. Základný nástroj, ako riešiť krízu, je súdržnosť v spoločnosti. Inak ju nevyriešite.

Napríklad tak, ako tomu bolo keď k nám začali prúdiť utečenci z Ukrajiny?

To je príklad. Keď máte silu solidarity a súdržnosti, tak ten problém vieme zvládnuť. Akonáhle rozbijete spoločnosť, ústami Roberta Fica až tak, že sa spojí aj s diablom, tak podpisujete úpis diablovi. Takáto krvavá zmluva s diablom prinesie len ešte väčšie rozbitie spoločnosti. Hovoríme o vojne v polícii, ale hovorme o tej vojne, ktorú vnášajú medzi občanov. Kde bezostyšne, nielen voči politikom, ale navzájom si ľudia želajú smrť, neostýchajú sa tých naostrejších výrazov a útokov. Od vojny slov k vojne činov je naozaj veľmi malý krôčik. Toto je neodpustiteľné, čo sa stalo na Slovensku.

Čítajte viac

Sorošov výber, hovorí Fico o nových ministroch. Matovič prirovnal šéfa Smeru k Hitlerovi

Kedy nastal podľa vás zlom a urážky a vulgárny slovník prenikli do politiky v takejto miere?

Trvá to už dlhšie. Politický súboj je vždy prítomný. Tak ako vojna má svoje pravidlá (ako narábate so zajatcami, aké zbrane môžete, aké nemôžete, ako môžete postupovať voči civilnému obyvateľstvu), a keď ich porušíte, tak je to klriminálny zločin a trestá sa. Viď trestanie za vojnu v bývalej Juhoslávii, za zverstvá, ktoré sa diali. I vojna má svoje pravidlá, ktoré ochraňujú nevinných, rovnako politický boj má svoje pravidlá. A keď tie pravidlá porušíte, tak prekračujete normy v spoločnosti, ktoré zabezpečujú spoločenský poriadok. Rozbijete ich. To, čo je dovolené politikovi, je potom dovolené aj mne. Nenormálne sa stáva normálnym. 

Otvárate to známe Overtonovo okno - aké témy sú ešte prípustné a neprípustné, čo je možné a čo nie je možné. Čo je spôsob, akým vediem konfliktný konflikt a čo je prekročením hranice ľudských práv. Tá hranica je definovaná veľmi jasne - ochrana vášho súkromia, vierovyznania, názoru, slobody slova, ale nemôžete to robiť na úkor slobôd iných. Zlom, kedy sa toto porušilo nastal v okamihu, kedy sa na Slovensku pre politickú moc začalo vraždiť - a to veľmi dávno, už za čias mečiarizmu. My sme sa s týmto precedensom nevyrovnali, naopak, pokračuje a naďalej je tolerovaný v spoločnosti. Pokiaľ sa nevyrovnáme s takýmito spôsobmi v politike, budeme naďalej rozbití.

Viete, čo je výsledok? Neznesiteľná atmosféra bytia v takejto spoločnosti. Ona je fakt neznesiteľná. Nie je prívetivá. Hľadáme to, čo sociológovia nazývajú "ostrovy pozitívnej deviácie" - veď ich sami hľadáme! Kde sú ľudia, ktorí sa vedia škriepiť, ale nie si ubližovať? To je ten základný rozdiel. Keď prenesiete spôsob monológov a útokov zo sociálnych sietí - lebo to sú monológy - a nahradíte ním štandardný dialóg, diskusiu v spoločnosti, tak nemôžete dospieť k tomu, čomu hovoríme "spoločenská dohoda". To nejde.

Heger sa zriekol kompetencií

Premiér Eduard Heger sa v kľúčových rozhodnutiach jednoznačne postavil za svojho ministra financií. Aj pre to od premiéra odišiel jeho mediálny poradca Ivan Štulajter. V čom vás Hegerove kroky najviac prekvapili?

De facto musíme vnímať v rozhodujúcich momentoch, že je naďalej premiérom pán Matovič. Jednoznačne. Vyjadril to napokon aj sám de iure premiér Heger, keď povedal v tejto kritickej chvíli, že rozhodnutie je na pánovi Matovičovi. On sa v tom okamihu zriekol svojich kompetencií. Zriekol sa i toho, že bude tým, ktorý vstúpi riešením do krízy. Svojím spôsobom mu to veľmi oslabilo pozíciu.

Napokon tá pozícia oddeleného predsedu strany a premiéra tu nie je prvýkrát na scéne. Mohla by som hovoriť vlastné príklady, kedy k tej zhode neprišlo, a v rámci kompetencií premiérky som zaujala používajúc tieto kompetencie jasné riešenia, ktoré sa v spoločnosti prejavili. Použijem príklad pána Pellegriniho, ktorý odvolal prezidenta policajného zboru proti predsedovi Smeru-SD. Aby to mohol urobiť, musel najskôr odvolať ministra. Musel zvoliť veľmi zložitú taktiku, aby sa mu to podarilo. Áno, sú to precedensy. Nie je to najjednoduchší spôsob, ale premiér má kompetencie. Má nielen práva, ale má aj povinnosti, že musí konať. Napríklad povinnosť, že nemá predkladať na rokovanie vlády zákony, voči ktorým sú zásadné pripomienky. 

Veľa sa hovorí o možnej budúcej strane alebo projekte Mikuláša Dzurindu. Celkovo je cítiť nostalgiu za politikmi, ktorí už dlhšie nie sú aktívni. Prečo je dopyt znovu ich vtiahnuť do politiky?

Politika je nielen o rozhodnutí sa občanov vo voľbách a hodnotení toho, čo sa v politike deje, ale aj o ponuke. Miera vašej slobody je to, z čoho si môžete vyberať. Politológovia radi používajú termín "menšieho zla". Používajú ho preto, lebo zhodneme sa na tom, že vieme definovať, čo je zlo. Začneme sa rozchádzať v okamihu, keď máme definovať, čo je dobro, a tak sa vyhýbame termínu, že je niečo lepšie. Môžeme sa baviť o tom, že toto je lepšie, ako to, čo bolo predtým v opačnom garde. To je úplne iný prístup.

S odstupom času sa pozeráme na ponuku, ktorá tu kedysi bola a na ponuku, ktorú máme aktuálne. Na mieste je otázka - akú ponuku generuje spoločnosť? Prečo generuje tak širokú ponuku pre to spektrum voličov, ktorí sú viac priklonení k prvkom autokracie, vlády pevnej ruky, až mačizmu v politike, alebo ak chcete tvrdému machiavelizmu v politike.  

Demokratov máme nedostatok. Spoločnosť ich prestala generovať z tej novej generácie, ktorá nastupuje. Výber je nesmierne zúžený, a tak táto časť politického spektra, ktorá sa domáha demokracie, funkčnej demokracie, ktorá kriticky vníma, že nám to fakt nefunguje, že ten právny štát bol vážne unesený, ovládala ho zločinecká sieť, vníma, že je ho treba dať totálne do poriadku. Len sa domáhajú väčšieho výberu v spektre demokratov na revitalizáciu demokracie a jej fungovania. Negenerujeme ich, pretože má prevažujúcu silu negatívna emócia a emócia, ktorá je založená na strachu a hneve, a politici hnevu nie sú demokrati. Z tohto vám vyrastá možno nejaká účasť voličstva, dopyt po väčšej ponuke na tejto strane spektra. Najmä, keď vnímate, že tí, ktorým ste dali dôveru zlyhali v priamom prenose, že dokázali celý morálny kapitál z protestov v roku 2018 premrhať v priebehu doslova pár mesiacov a mať z ústavnej väčšiny menšinovú vládu. Preto sa dožadujete novej ponuky na tejto strane spektra, ktorá by dokázala reagovať na tú silnú negatívnu emóciu a kritiku. ktorá dáva dokopy odporcov "Bruselu", západnej civilizácie, ktorá dáva dokopy antiamerikanizmus, ktorá otvára priestor príklonu k Moskve, a hlavne, ktorá je totálnym reproduktorom celej propagandy a informačnej vojny, ktorá sem dolieha z Moskvy. 

V tomto kontexte vnímam tie hlasy, ktorú sú tu po nejakom oživotvorení toho, čo tu bolo, ale zdôrazňujem, že sú to skôr hlasy užšej vrstvy spoločnosti z urbánneho prostredia a nie je to hlas slovenskej spoločnosti. To naozaj nie je.

Radšej poznané zlo, ako nepoznaný chaos?

Späť k súčasnej vláde. Čo najviac vyčítate Hegerovej vláde vo vzťahu k občanom a ich každodenným problémom, najmä pokiaľ ide o významne rastúce náklady na infláciu?

Čítam to, ako prispievajú k ďalšiemu rozbitiu spoločnosti. Veď tie hádky, to je neospravedlniteľné. Úlohou politiky, nie je rozdeľuj a panuj, aj keď je účinná. Vládna koalícia má vládnuť, má prinášať riešenia, má ponúknuť - tu sa nachádzame, toto vieme urobiť, tu potrebujeme občania, aby sme spolu ťahali za jeden povraz, inak to nedosiahneme, ale na to potrebuje mať vláda dôveru občanov. Ten najväčší kapitál, ktorý vláda mala - dôveru, o ten prišla. Dôveru stratíte lusknutím prsta, ale nadobudnúť ju späť, to je sizyfovská práca, a väčšinou sa to už ani nepodarí. Ak niečo vyčítam, tak je to tá politika útokov, osočovania, chaosu. Hľadala som odpoveď, prečo je až taká miera odporu voči tejto vláde, ktorá naozaj nastúpila, a vyšla mi z toho jedna veta, že: Radšej poznané zlo, ako neurčitý a nepoznaný chaos.

Mali sme tu tvrdé vládnutie spojené s otvoreným priestorom pre kradnutie. Nastúpila vláda, ktorá síce nekradne, ale ani nevládne. Dúfam, že do tretice sa zmôžeme vygenerovať politikov a politiku, ktorá bude aj vládnuť, aj nekradnúť. Šanca tu stále je.

Jeden z posledných prieskumov favorizoval stranu Smer-SD. Čím to je?

Je to poznané zlo, a navyše nezabúdajme, že to bol spôsob vládnutia, ktorý si vytváral "našich ľudí" zakomponovaných do štruktúry moci. Tá štruktúra moci stále existuje vo voličskom jadre. Jej spôsob vládnutia vyhovoval a vyhovuje. Pozrite sa na výskumy korupcie. Nepolepšili sme si veľmi. Najmä, keď sa pozriete, pre koľkých občanov na Slovensku to nie je problém. Nevnímajú to ako problém - no, tak niečo si uliali, ušlo sa aj mne. Obrovská relativizácia toho, čo je a čo nie je zlodejina. A ešte si povedia, že tamtí niečo možno kradli a títo sú zase plagiátori. Je to v jednom mechu. Navyše, zabrala veľmi útočná politika Smeru-SD. Od začiatku spochybňovanie prokuratúry, vyšetrovania, do toho nechutná politická hra tajnej služby - zase raz v histórii Slovenska. Toto rozmazanie, spochybnenie úplne stačí na to, aby si Smer-SD udržal to svoje jadro.

Čítajte viac

Menšinová vláda nie je na Slovensku novinkou, Dzurinda si ju vyskúšal dvakrát

Chýbajú demokrati

Napriek tomu zásadne nerastú nové strany, ktoré ešte neboli v parlamente. Napríklad Progresívne Slovensko, ktoré sa stále potáca na  úrovni 8-9 %.

Prieskumy verejnej mienky sú odrazom situácie tu a teraz. Viete, aké veľké percento ľudí sa rozhoduje v deň volieb? Aké preferencie mala Sieť, a ako napokon dopadla? Naopak, aké preferencie malo OĽANO, a aký zisk mali napokon vo voľbách? Dá sa usudzovať na nejaký trend, ale nič viac. Argumentovať silou strany, ktorá je mimoparlamentná ako je Hlas-SD - treba počkať na reálnu voľbu. 

Toto je istý trend rozloženia nálad v spoločnosti, ale to, čo je oveľa zásadnejšie sú postoje, ktoré sú trvalé, a hodnoty. A keď sa na tie pozriete, tak v súčasnosti nie je väčšina občanov, ktorí by dávali plus hodnote rovnosti príležitostí ako hlavnému pilieru demokracie. Iba okolo 40 % tvrdí, že je lepšie dnes, ako to bolo pred rokom 1989. Rovnako menšina tvrdí, že s rovnosťou pred zákonom to je len trochu lepšie ako pred rokom 1989. 52 % tvrdí, že so spravodlivosťou je to o niečo lepšie, ako to bolo pred rokom 1989. Tu je pochybnosť o tom, že tento režim - demokracia - je kvalitnejší, prínosnejší v základných pilieroch  a hodnotách demokracie, a to je problém. Je to dlhodobý postoj.

Sústavne zdôrazňujem, že pre tých 40 %, ktorí vidia nejaké plusy demokracie, nie sú vygenerovaní dostatočne silní demokrati, ktorí by tento ich záujem udržiavali pri živote.

Ak by ste v tomto čase boli predsedníčkou slovenskej vlády, s akými opatreniami by ste prišli?

Nebojte sa, občania, nenastane takáto situácia, nemusíte si to predstavovať. Nestrašme (smiech). To nad čím sa zamýšľam nielen ja, ale aj viacerí je, ako postupovať v takejto situácii. 

Po prvé, je to nadrezortný problém. Prvá chyba je nechať to na jeden rezort, a to je ministerstvo hospodárstva. Je to nadrezortný problém pre všetky ekonomické ministerstvá kompletne, dokonca vrátane životného prostredia. Neyvriešite to jedným rezortom, to je zásadný omyl. Tým, že je to nadrezortná téma, tak to musí byť premiérska téma, ktorý ju musí koordinovať. 

Po druhé, rozlišujme medzi riešeniami okamžitých dôsledkov a príčinami. Dôsledky potrebujeme riešiť konkrétnymi rýchlymi opatreniami pre tie domácnosti a tie podniky, ktorých sa to bytostne týka. Tak, ako sme prijímali riešenia na dôsledky pandémie a lockdownov. To je rovnaká situácia. Príčiny, to je niečo v našich rukách, ale väčšina tých riešení je nadnárodná tak, ako to bolo počas finančnej krízy, ktorú som zažívala ako premiérka. Opäť, rozlišujme a prijímajme okamžitý balík na kompenzáciu, na dôsledky, čo je v našej kompetencii, a zároveň príčiny, čo bude v stedno- a dlhodobom horizonte. K tomu, po ďalšie pridávam, prijímajme rozhodnutia po širokej diskusii a dialógoch, nielen so zainteresovanými subjektami, ale najmä s verejnosťou. 

Občanom potrebujeme vysvetľovať, kde sa nachádzame a prečo. Sklon viniť, že je to len a len faktor dôsledkov vojny alebo, nedajbože, sankcií voči Moskve je lož. Ak zle pomenujete príčinu, prijímate zlé rozhodnutia na riešenie. Otvorená komunikácia s verejnosťou znamená, že prijímam aj návrhy od verejnosti, ako ďalej a čo robiť. Príklad za všetky návrhy, ktoré prichádzajú z Únie miest a obcí alebo od ZMOS-u, lebo sa ich to bytostne týka. Veľmi rozumné návrhy a analýzu robí permanentne Národná banka Slovenska. Veľmi rozumné návrhy dávajú jednotlivé vedecké ustanovizne SAV alebo univerzít, len s nimi treba komunikovať, a treba ich transformovať do konkrétnych opatrení. 

Samozrejme, inak to vidia obchodníci, inak to vidia akcionári energetických spoločností. Ale, ak bez týchto diskusií neprejdú schválením, respektíve narazia na taký odpor zúčastnených subjektov, obrátia sa v pravý opak - viď. prijaté opatrenia v pandémii. Na záver dňa sme z hľadiska počtu úmrtí skončili ako jedna z najhorších v EÚ. A toto sa nesmie zopakovať. 

Volila by som úplne iný procesný postup, ale zároveň aj obsahový. Bez pochyby máme na stole tri zásadné riešenia, podľa môjho názoru bez rizika negatívnych efektov. Podporiť energetické firmy, ktorým hrozí krach, zdaniť fosílne energetické firmy s vysokými ziskami - bez váhania, a zároveň obmedziť zisky firiem, ktoré vyrábajú elektrinu z lacnejších zdrojov. Napokon, toto je aj dohoda konsenzuálna v zásade. Aj na úrovni členských štátov EÚ, ale my to môžeme už robiť. Nepotrebujeme čakať na to, ako to robia iné štáty. Už sa rozbehli, prijali takéto opatrenia.

Ako jedno z riešení sa ponúka stropovanie cien. Bolo by riešením?

To je taký guláš, zmätok, ktorý sa vnáša do spoločnosti, pretože sa nejasne rozlišuje o čom vlastne hovoríme. 

Pri stropovaní je štyri, ak nie päť, rozdielnych situácií. Práve tu tie rozdiely tkvejú aj v tom, aká je miera závislosti tej-ktorej krajiny na zdrojoch plynu, a akú mieru, napríklad výroby elektriny má z plynu v porovnaní s inými krajinami. To je opäť na rozhodnutí už v kombinácii s národnými opatreniami. Áno, je tu niekoľko možností. Viete, umenie politiky je časovanie - neprísť neskoro s rozhodnutiami. Keď už hasíte požiar, nerada to hovorím, ale je to opäť tá istá situácia ako pred druhou vlnou pandémie. Dva mesiace letných prázdnin a potom, hŕŕŕ. Teraz opäť dva mesiace prekáračiek, a teraz bude zase "hŕŕŕ"?! Nepovedie to nikam. 

Chce to následnosť, a potom, nie všetko je v našich rukách. To, ako sa rozhodne Kremeľ, to v našich rukách naozaj nie je. Pozor, to nie je o tom, že ak by sme teraz stiahli všetky sankcie, tak dobrý Putin povie, no tak ja vám idem púšťať lacný plyn. Veď sa zobuďme! Toto nie je pravdou. Takýto predpoklad už dávno neplatí, tak ako neplatil v roku 2009, neplatil ani v roku 2014 a nebude platiť ani teraz! 

Treba byť pripravený na dve situácie - úplne zavretie kohútikov, čo už Nord Stream 1 zažíva, alebo predaj plynu za enormne extrémne ceny. Prečo by mala Moskva alebo Gazprom pristúpiť na nejaké naše cenové stropy? Je tu otázka prečo. Zatiaľ tá možnosť alternatívna do Ázie vie pokryť maximálne jednu tretinu toho, čo predávajú do Európy. Nanafúknete tú existujúcu rúru. 

Je to vec schopností reagovať na vzniknutú situáciu, a potom, veď súčasnosť nie je len výsledkom vojny. Tu je ten základný omyl. Sucho nie je výsledkom vojny. Zníženie výkonu vodných elektrární je dôsledkom klimatických zmien. Nevyhnutná údržba reaktorov jadrových elektrární, ktorá sa k tomu pridala. K tomu, samozrejme, množstvo obnoviteľných zdrojov z vetra a zo slnka, ktoré sú rozdielne.

Čítajte viac

Kto sú noví ministri? Hegerovo trio, ktoré zabojuje v menšinovej vláde

Zima bude ťažšia

Stačí sa pozrieť k susedom do Rakúska na veterné elektrárne...

Nie je to bohviečo na pohľad, ale ten región je sebestačný. 

Otázka je, čo sme si robili ako domácu úlohu. Veď minimálne od roku 2014 vieme, že takáto kritická situácia nastane. Môžete sa ma právom spýtať, nie, že čo by som teraz robila, ale čo som urobila. Mojím poradcom pre energetiku bol Karel Hirman. Ako alternatívu sme spustili prepojenie sever-juh. Vo veľmi krátkom čase bola na juh cez Maďarsko nielen dohodnutá, podpísaná, ale aj o pár mesiacov postavená. Tu bola kontinuita s Ficovou vládou. S Donaldom Tuskom sme na úrovni premiérov dohodli prepojenie aj s Poľskom. Dokončili sme to až teraz, trvalo to roky - náš problém. Na poľskej strane to bolo dávno hotové. Prepojenie na alternatívu však máme. Máme šance, ako kupovať skvapalnený plyn, máme naplnené zásobníky. 

Asi bude ťažšia zima, ale v dôsledku toho, aké sme zažili suchá, v akom stave máme reaktory, v akom rozsahu máme obnoviteľné zdroje, ako dokážeme napĺňať zo skvapalneného plynu, aké alternatívne prepojenia, ktoré máme, našťastie k dispozícii, pretože rozumní premiéri myslia na to, že treba diverzifikovať zdroje, to dá zdravý rozum. K tomu určite môžeme počítať s tým, že vojna sa raz skončí. Je to prechodný čas. Zima bude ťažšia. Áno, možno nás čaká recesia, ale tak, ako sme zvládli ekonomickú stagnáciu počas pandémie, sme pripravení zvládnuť túto recesiu a s rozumniou vládou sa to dá.

Utrpí vnímanie Slovenska v očiach zahraničia odchodom rešpektovaného ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, a tým, že nastane menšinová vláda, ktorá bude možno potrebovať hlasy od extrémistov?

Vnímam ako obrovské riziko, či Európska únia ako celok ustojí tieto otrasy. Ak sa ma pýtate na situáciu na Slovensku tak poviem, že oveľa vážnejšia a riskantnejšia je pred voľbami v Taliansku. Nijak ľahká nie je ani v Španielsku. Severské štáty to tiež nemajú ani zďaleka jednoduché. Aj my na Slovensku dnes už väčšiu časť plynu nakupujeme od Nórov než od Ruskej federácie. Nórska vláda je pod obrovským tlakom z hľadiska cien. 

Jedinou odpoveďou na takéto tlaky, samozrejme je, do akej miery bude schopná akcie EÚ ako inštitúcia. Myslím si, že presadzovanie väčšinového hlasovania, a nie jednohlasného, je veľmi rizikový krok, aj keď mu rozumiem. Okamžite budeme mať Maďarsko, ktoré sa postaví zásadne proti. Je otázka, ako sa postaví Poľsko k tejto situácii. Celková situácia je rovnako komplikovaná ako naša s menšinovou vládou. 

To, do akej miery zabezpečíme kontinuitu rozhodovania sa na úrovni EÚ bude, samozrejme, závisieť od nastupujúceho ministra zahraničných vecí, ale podotýkam, že zďaleka nie len. V rámci menšinovej vlády oveľa väčšiu moc získava parlament, aj vo výkone. Vidím návrh ústavného zákona, ktorý je momentálne v národnej rade, ktorý de facto hovorí o vystúpení z EÚ - lebo je na stole. Nepredpokladám, že prejde NR SR, ale pokusy tu budú narastať. Ide o to, ako ustoja predseda parlament Boris Kollár, jednotlivé výbory a kluby v parlamente nápor, ktorý majú momentálne na stole. Vyše 80 poslaneckých návrhov a 15 vládnych. V tých poslaneckých nájdete kadečo. To, čo sa udialo je, že sa nepriamo posilnila výkonná moc parlamentu.