Napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa opäť vystupňovalo. Hlásia takmer päťdesiat mŕtvych
Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré opäť prepukli v noci na dnešok, si doteraz vyžiadali najmenej 49 životov z radov arménskych vojakov. Oznámil to dnes podľa agentúry Interfax arménsky premiér Nikol Pašinjan. Situácia sa síce trochu upokojila, ale Azerbajdžanci pokračujú v útokoch, povedal premiér po skorších správach o pokoji zbraní.
Ozbrojené sily Azerbajdžanu začali od polnoci miestneho času ofenzívu v šiestich alebo siedmich smeroch, povedal Pašinjan v prejave v parlamente. "Teraz azerbajdžanská strana pokračuje v útokoch už len v jednom alebo dvoch smeroch," uviedol premiér a dodal, že obvinenia z provokácií zo strany Baku sú falošné. "Momentálne arménske ministerstvo obrany hovorí o 49 mŕtvych vojakoch. Nejde však o finálny počet, informácie treba upresniť," povedal Pašinjan poslancom.
Pašinjan podľa agentúry DPA ďalej uviedol, že o situácii telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Jerevan súčasne požiadal o pomoc spojencov z vojenského paktu Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).
Medzi oboma kaukazskými krajinami sa po období pokoja v noci na dnešok opäť rozhoreli boje a obe strany sa navzájom vinia zo zodpovednosti za obnovenie konfliktu. Útok podľa arménskej strany začal krátko po polnoci miestneho času. Azerbajdžan najprv uviedol, že reagoval na "rozsiahlu diverznú akciu" Arménska, ktorá si vyžiadala obete. Následne poprel, že by azerbajdžanské vojská vpadli na územie Arménska. Azerbajdžanské médiá predtým uviedli, že od 7:00 SELČ sa strany dohodli na pokoji zbraní, ktorý podľa nich Arménsko okamžite porušilo. Arménske médiá napísali, že sa situácia upokojila.
Útoky sa dnes podľa informácií na sociálnych sieťach odohrali aj mimo oblasti Náhorného Karabachu, ktorý je už desiatky rokov predmetom sporu oboch krajín. Rozsiahlejší konflikt na jeseň roku 2020 skončil po šiestich týždňoch porážkou Arménska, ktorá si ale aj vďaka ruskému sprostredkovaniu udržala kontrolu nad väčšinou Náhorného Karabachu. Strety medzi azerbajdžanskými a arménskymi silami sa v minulých mesiacoch odohrávali pravidelne.
Ruské ministerstvo zahraničia vyjadrilo v súvislosti s obnovením bojov "krajné znepokojenie" a obe znepriatelené strany vyzvalo na dodržiavanie dohodnutého pokoja zbraní. V oblasti Náhorného Karabachu pôsobia na základe dohody o prímerí z novembra 2020 ruskí vojaci, Moskva je tiež považovaná za hlavného ochrancu Arménska.
Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu dnes uviedol, že so svojím azerbajdžanským náprotivkom rokoval o "arménskych provokáciách" na hranici s Azerbajdžanom. Arménsko by sa podľa neho mala sústrediť na mierové rokovania. Turecko stojí v konflikte pevne na strane etnicky a jazykovo spriazneného Azerbajdžanu.