ROZHOVOR: Karol III. bude po smrti Alžbety v ťažkej situácii, myslí si odborník na medzinárodné vzťahy Kováčik
Celý svet zasiahla vo štvrtok podvečer smutná správa. Zomrela kráľovná Alžbeta II., ktorá bola najdlhšie panujúcim monarchom na britskom tróne v histórii. Aký je odkaz je panovania? Čo najkontroverznejšie vykonala počas svojho vládnutia, a čo môžeme očakávať od jej nástupcu kráľa Karola III.? Pýtali sme sa dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika.
Karol III. bude po smrti Alžbety v ťažkej situácii, myslí si odborník na medzinárodné vzťahy Kováčik
V rozhovore sa dozviete:
- akú úlohu zohrávala kráľovná v politike,
- ako ju vnímali svetoví lídri a obyčajní ľudia,
- ako zvládala v mladosti kritické situácie,
- či bol známy postoj kráľovnej k brexitu,
- čo môžeme očakávať od budúceho kráľa.
Kráľovná Alžbeta II. zažila 16 britských premiérov. Zasahovala do ich výberu?
Nie, britská kráľovná určite nezasahovala do výberu premiéra. V podstate to funguje tak, že síce formálne poveruje premiéra zostavením vlády, ale musí rešpektovať výsledky parlamentných volieb. Síce je to vláda jej veličenstva, no de facto ona len poverovala víťaza volieb vládnutím.
Aké moderné prvky priniesla do inak konzervatívnej monarchie?
Vládla 70 rokov, takže nemôžeme povedať, že by na niektoré veci nereagovala. Monarchia je relatívne konzervatívnym prvkom. Samozrejme, už nie je taká konzervatívna aká bola v čase jej nástupu na trón. Je to jedna z najsilnejších monarchií na svete. Aby mohla zasahovať do politického procesu, musela sa prispôsobiť.
Monarcha má tzv. prerogatíva. Je to niečo, čo môže urobiť z vlastnej vôle. Znamená to, že vyberá britského premiéra, ale len v prípade, ak by voľby dopadli tak, že žiadna z politických strán nemá väčšinu v dolnej komore britského parlamentu, alebo by sa tá strana nevedela zhodnúť na svojom lídrovi. Nestáva sa to, ale hypoteticky tu tá možnosť je.
Panovník podpisuje tiež zákony. Znamená to, že v Británii sa zákon stane zákonom, až keď mu monarcha udelí tzv. "royal essence" - kráľovský súhlas. Teoreticky, má právo odmietnuť ho udeliť, podobne ako keby aplikoval právo veta. Za vyše 300 rokov to žiadny monarcha neurobil. Keďže je Veľká Británia od 17. storočia tzv. konštitučnou monarchiou, v prípade, ak by sa kráľ/kráľovná domnievali, že boli pri voľbách porušené demokratické princípy a pravidlá, tak by tak mohli urobiť.
Alžbeta II. zohrala úlohu pri náprave vzťahov medzi Britániou a Írskom. Aká bola jej úloha v rámci politiky na britských ostrovoch?
Kráľovná bola integrálnou súčasťou krajiny, zjednocujúcim prvkom. V Británii bola formálne na čele všetkého, bola súčasťou zákonodarnej, súdnej aj výkonnej moci.
Keď si predstavíme Britániu ako krajinu, ktorú všetci pokladajú za demokratickú, a má archaický prvok v podobe existencie hornej komory (ktorá je nevolená, podieľa sa ale na legislatívnom procese, kde sa v podstate dostanú niektorí ľudia za zásluhy, iní dedične), tak na prvý pohľad to pôsobí veľmi archaicky, zastaralo.
Napríklad v minulosti horná komora britského parlamentu, nie celá, iba jedna jej časť, slúžila ako najvyšší odvolací orgán súdnej moci, tzv. lordi práva. Británia ale za pôsobenia kráľovnej, bolo to v prvej dekáde tohto tisícročia, založila vlastný Najvyšší súd, ktorý dovtedy nemala.
Pre Britániu je dôležitý gradualistický prístup. Hovoríme tomu, že to bol politický a spoločenský vývoj v krajine bez zásadných, skokových, revolučných zmien. Preto sa kráľovná udržala, lebo bola schopná svojím správaním ostať súčasťou politického systému. V iných krajinách monarcha nemá zďaleka také postavenie alebo rešpekt, neprejavujú mu ho dokonca ani v iných oblastiach.
Ako ju vnímali svetoví lídri? V čom spočívala jej autorita?
Bola hlavou desiatok krajín, ktoré sú sučasťou Commonwealthu. Britský vplyv v krajinách ako sú India, Austrália či Kanada jej dali veľmi silné postavenie. Navonok bola britská monarchia vždy vnímaná ako silný prvok. Nepoužívame pojem armáda Spojeného kráľovstva, ale Royal Navy (pozn. red. kráľovské ozbrojené sily), nevydávajú sa rozhodnutia Británie v mene štátu, ale v mene kráľovnej. Kráľovná je v Británii na čele anglikánskej cirkvi, teda niečo ako v našej cirkvi pápež.
Bola stabilným prvkom politického systému. Premiéri sa menili, ale ona zostávala. Čiže si uvedomovali, že kráľovná predstavovala istotu. Nezasahovala do politického diania, nanadŕžala jednej alebo druhej politickej strane. Členovia kráľovskej rodiny zo zákona nevolia, aby to nebolo vnímané, že sú stúpencami labouristov alebo konzervatívcov.
Britská spoločnosť sa v názoroch na kráľovnú rozchádzala. Aké bolo jej najkontroverznejšie rozhodnutie?
Podľa môjho názoru jedna z vecí, ktorá bola vnímaná relatívne kontroverzne, bola situácia okolo smrti princeznej Diany. Za veľmi dlhé obdobie monarchia prechádzala rôznymi ťažkými skúškami. V mnohých prípadoch, ako keby zodpovednosť za všetko de facto niesla kráľovná.
Práve tým spôsobom, akým monarchiu viedla, a aj svojím konzervatívnym prístupom, mali ľudia mnohokrát pocit, že neprejavuje dostatok láskavosti či citu. Snažila sa zachovať vážnosť monarchie za akýchkoľvek okolností. Spoločne so svojím manželom jej obetovali život, ktorý nebol jednoduchý. "Kontroverzné rozhodnutie" bolo práve jej správanie.
Alžbeta II. bola pri mnohých významných historických udalostiach turbulentného 20. storočia. Ako zvládala mladá kráľovná krízové situácie?
Podľa mňa ich zvládla relatívne dobre. Ona sa vlastne nikdy nemala stať kráľovnou, ani sa o tom neuvažovalo. Bola v rovnakej pozícii ako je dnes princ Harry. Nebyť toho, že brat jej otca sa vzdal trónu, tak by nikdy nebola v nástupníckej línii. Keďže vyrastala v kráľovskej rodine, pripravila sa na to. Nedá sa povedať, že by akýmkoľvek spôsobom zlyhala.
Pred dvomi rokmi opustila Veľká Británia Európsku úniu. Bol známy postoj Alžbety II. k brexitu?
Určite nie. Brexit bol v Británii čisto politickou záležitosťou. V situácii, kedy by kráľovná, napríklad verejne vyjadrovala svoj názor, tak by sa mohlo zdať, že nadŕža jednej alebo druhej politickej strane. Je to záležitosť suverénneho parlamentu. Či by bola Británia súčasťou EÚ alebo nie, na jej postavení by to nič nemenilo.
Škótsko sa už roky pokúša o samostatnosť. Boli známe postoje kráľovnej na odlúčenie tejto historickej časti Spojeného kráľovstva?
Keby aj Škótsko nebolo súčasťou Spojeného kráľovstva ako takého, tak by určite zostalo súčasťou britského Spoločenstva národov. Kráľovná určite vnímala Škótsko ako integrálnu súčasť svojho kráľovstva. Najviac voľného času trávila na svojom sídle Balmoral.
Aké sú očakávania od jej nasledovníka Karola III? Zmení sa tvár monarchie s jeho nástupom na trón?
Podľa môj názoru bude vo veľmi ťažkej situácii. Na trón čakal dlho, v podstate 70 rokov (od troch rokov bol nasledovníkom). Priznám sa, nedokážem odhadnúť jeho správanie. Neočakávam nejaké zásadné zmeny, ale určite nebude mať rovnký štýl vládnutia, aký mala Alžbeta II.
V roku 2018 bolo definitívne dohodnuté, aká je predstava kráľovnej a kto bude pokračovateľom. Myslím si, že sa bude snažiť ísť v línii svojej mamy. Spoločnosť ho vníma trošku inak, ako predtým v súvislosti s Dianou a jeho sobášom s Camillou. Možno to vnímajú inak aj preto, lebo sa s tým kráľovná zmierila, respektíve, akceptovala to a nastavila im isté pravidlá. Najväčšia výzva pre neho bude, aby udržal postavenie monarchie a jej vnímanie v spoločnosti na akceptovateľnej úrovni.
