Pčolinský pre ta3: Vinníkom krízy je Igor Sulík. Radšej predčasné voľby, ako nefungujúcu vládu

V rozhovore s Petrom Pčolinským sa dozviete:

• koho považuje za vinníka koaličnej krízy,
• či by mal záujem o ministerské kreslo,
• čo hovorí na zverejnené mená potenciálnych ministrov,
• ako bude podľa neho fungovať menšinová vláda,
• či by znova pristúpil na rovnaké zloženie koalície.

Boris Kollár sa vyjadril, že životnosť menšinovej vlády nemá zmysel predlžovať, ak nebude fungovať. Zdieľate názor predsedu vášho hnutia?

Presne tak. Postoj hnutia Sme rodina je v podstate taký, že skúsime menšinovú vládu. Nemá zmysel byť v menšinovej vláde, ak nebude schopná presadiť návrhy zákonov, ktoré sú absolútne nevyhnutné, napríklad týkajúce sa energetiky, exekučných amnestií, pomoci ľuďom. Nemá zmysel byť v menšinovej vláde, ktorá nefunguje. Potom povieme otvorene, že menšinová vláda nefunguje a nie sme schopní ľuďom doručiť akúkoľvek pomoc, vyriešiť energie. V takomto prípade sa treba postaviť pred ľudí a povedať, že musia opäť rozhodnúť, a to znamená predčasné voľby. 

Nedelíme si korisť ani fleky

V pondelok vyvrcholila koaličná kríza podaním demisie všetkých ministrov strany SaS. Kto by mohol obsadiť ich stoličky? Spomínajú sa viaceré mená.

Je úplne jedno aké mená sa spomínajú. Podstatné je povedať, že sme sa dohodli so zvyšnými stranami koalície, že to nebudú politickí nominanti, ale budú to ľudia, ktorí s politikou nemajú nič spoločné. No budú to ľudia patriaci v danej oblasti, rezorte alebo ministerstve medzi odborníkov. Budú to nepoliticky aktívni ľudia, odborní v danej oblasti.

Čo hovoríte na mená, ktoré sa dostali na verejnosť? Napríklad Karel Hirman alebo Rastislav Káčer?

Povedzme, že niektoré mená sú stále v hre. Niektoré mená v hre nie sú. Každý deň sa to vyvíja, pretože nájsť kandidáta, ktorý vám nebude utekať ani doľava, ani doprava a nebude robiť politiku, je náročné. My v tejto dobe nepotrebujeme na ministerské miesto politika, ale potrebujeme človeka, ktorý akútne vyrieši problém. Náš predseda to veľmi dobre komentoval slovami, že my si teraz nedelíme korisť alebo fleky, ale delíme si problém. To znamená, že na tie rezorty potrebujeme jednoznačne ľudí, potrebujeme krízových manažérov, ktorí dokážu vyriešiť aktuálny problém.

O ktoré ministerstvá by hnutie Sme rodina malo záujem?

Myslím si, že som na to v podstate odpovedal. Nebude to žiadna politická nominácia a my si nedelíme ministerstvá. Jednoducho hľadáme konsenzom odborníkov na dané posty.

A čo vy? Máte ministerskú ambíciu?

Keďže som politik, je to vylúčené. Otvorene poviem, že aj keby som takú ponuku dostal, určite by som ju neprijal. Necítim sa byť ministrom, pretože je to veľmi veľká zodpovednosť. Nie som odborník na hospodárstvo, ani na školstvo, ani na zahraničné veci a ani na spravodlivosť. Určite teda nie.

Aký je podľa vás najpravdepodobnejší scenár vývoja menšinovej vlády?

Toto je otázka, na ktorú vám dnes asi nikto nedá relevantnú odpoveď, pretože uvidíme, ako bude od budúce týždňa fungovať parlament, keďže v utorok začína schôdza národnej rady. Uvidíme, či budeme vôbec uznášaniaschopní, či budú prechádzať návrhy zákonov, či budú prechádzať pozmeňovacie návrhy. Opakujem, že ak to fungovať nebude, tak jednoducho nemá zmysel tu ďalších 18 mesiacov svietiť a kúriť, a silou mocou sa držať poslaneckých alebo ministerských stoličiek. V tom prípade, ak to fungovať nebude, sme jednoducho za predčasné voľby.

Verili ste, že si to Igor Matovič predsa len nakoniec rozmyslí a odíde on?

Tie informácie, ktoré sme zo strany OĽANO mali, boli celkom jasné. Igor Matovič má podporu svojho poslaneckého klubu a svojej strany. Vedeli sme, že neodstúpi.

Vinníkom je Igor Sulík

Ak by ste mali povedať jedno meno, kto bol hlavným vinníkom tejto koaličnej krízy, kto by to bol?

Poviem to trošku s humorom - Igor Sulík. To znamená aj jeden, aj druhý.

Podľa posledného prieskumu volebných preferencií sa strana Smer-SD ocitla na čele s vyše 19 %. Ako si myslíte, že bude vyzerať budúca koalícia v prípade víťazstva tejto strany?

Už som poučený voľbami za uplynulé roky, a ich výsledky boli prekvapujúce. Vždy dopadli inak, ako pol roka pred voľbami ukazovali prieskumy. Treba si spomenúť na veľkolepú kampaň strany Sieť na čele s Radoslavom Procházkom a na veľkolepú kampaň strany Za ľudí, ktorej lídrom bol bývalý prezident Andrej Kiska. Pripomínam aj obrovskú megakampaň Progresívneho Slovenska.

To znamená, že dnes hovoriť o tom, ako dopadnú voľby, je úplne irelevantné a myslím si, že do volieb či už budú o pol roka, alebo o rok a pol, sa ešte veľa vecí môže udiať. Či už v rámci Slovenska, alebo na medzinárodnej scéne, ktoré ovplyvnia volebný výsledok.

Viete si predstaviť budúcu spoluprácu so stranou Smer-SD?

V tejto chvíli neviem, či sa strana Sme rodina dostane do parlamentu. Viete, že sa podľa aktuálnych preferencií pohybujeme medzi 6 - 7 %. Samozrejme, prieskumy boli aj pred voľbami 2016 aj 2020, a stále sme dosiahli lepší výsledok ako v prieskumoch. Je mi ťažko povedať či do vlády pôjdeme s tým, alebo s tým. Máme záujem byť súčasťou vlády, ktorá bude príčetná. S takýmito stranami nemáme problém spolupracovať. Myslím si, že všetci sa poučili. Som presvedčený, že ďalšia vláda bude musieť byť veľmi zodpovedná. Viem si predstaviť, že všetky strany budú zvažovať, akú koalíciu otvoria.

A čo tá istá zostava?

Myslím si, že tá istá zostava je nereálna.

Šepkalo sa o prípadnej spolupráci strán Hlas-SD, SaS a hnutia Progresívne Slovensko. Je podľa vás vznik tejto koalície reálny?

Počúvame to z každej strany, to je pravda, ale do volieb je veľmi ďaleko. Dnes sa nevie, ako voľby dopadnú. Pokojne sa môže stať, že Progresívne Slovensko sa opäť nedostane do parlamentu. Alebo naopak, že Progresívne Slovensko zoberie voličov strane SaS a SaS sa nedostane do parlamentu. Alebo strana Smer zoberie polovicu voličov Hlasu a Hlas bude mať podstatne menej percent, ako dnes ukazujú prieskumy. Rôzne kombinácie sú len v rovine teórií a v rovine fantázie.

Do žilinského zastupiteľstva nebude za vaše hnutie kandidovať žiaden kandidát, keďže došlo k oneskorenému podaniu listín. Môže mať táto kuriozita negatívny vplyv na vaše hnutie?

Na samotné hnutie nie, ale veľmi nás to mrzí a boli sme veľmi nemilo prekvapení. Zlyhal ľudský faktor. Splnomocnená osoba, ktorá mala doručiť kandidátky, žila v tom, že to stačí doručiť do konca mesiaca. Deadline však nebol do 31. ale len do 30. augusta. Nás mrzí, že kandidáti, ktorí sa pripravovali na kampaň v  Žiline, strácajú možnosť kandidovať. Bohužiaľ, stáva sa to.

Celý rozhovor s Petrom Pčolinským si môžete pozrieť nižšie.