Dvojička Apolla je stále na Zemi. Prečo NASA minula miliardy, aby okolo Mesiaca preletela Artemis s figurínami na palube?
S 98 metrami bude Space Launch System (SLS) druhou najväčšou raketou, aká kedy zo Zeme odštartovala. Veľkosťou ju prekonal len Saturn V, ktorý pristál na Mesiaci pred 53 rokmi. Vzhľadom sa síce podobajú, ale SLS má po stranách o dve rakety viac. Štart misie Artemis I mal byť veľkolepý, stroskotal však aj na druhýkrát. Očakáva sa tretí štart, no už teraz programom pretiekli miliardy dolárov. Oplatilo sa?
Odložené štarty
Oneskorené štarty rakiet, najmä tie prvé skúšobné, sú pre nové rakety normálne, ale prvé oneskorenie (29. augusta) bolo pre SLS symbolické. Experti zistili problém s jedným zo štyroch raketových motorov. Ten sa nechladil na požadovanú teplotu mínus 250 stupňov Celzia, namiesto toho bol o päť stupňov teplejší. Nastal ten istý problém, ktorý v júni predčasne ukončil záverečné testovanie rakety.
Aby sa predišlo rovnakej chybe, chystala NASA na štart 3. septembra pozmenený proces tankovania paliva. Sobotňajší termín štartu bol však odvolaný po tom, ako bol v nosnej rakete zaznamenaný únik kvapalného vodíka. Technikom NASA sa napriek niekoľkohodinovému úsiliu nepodarilo problém odstrániť. Štartovacie okno sa zatvorilo v utorok (6. septembra), štart teda bude možné uskutočniť až o dva týždne.
Mesiac si počká
Mesiac si bude musieť na návštevu "veliteľa" Moonikina Camposa a jeho "kolegov" Helgu a Zohara ešte počkať. Keďže prvé dva testovacie lety boli neúspešné, aktuálne sa čaká na spomínaný tretí pokus. Vesmírna misia Artemis I má trvať 42 dní, pričom program odštartoval ešte v roku 2010. Oblet Mesiaca a návrat troch figurín na Zem odkrojili z rozpočtu 4,1 miliardy dolárov, píše vedecký reportér Dan Vergano pre portál grid.news.
Podrobnejšie vysvetlil, že zadrhávanie, ktoré má na svedomí presakujúca hadička s kvapalným vodíkom, ktorý je určený na chladenie jedného z motorov rakety, spôsobilo ďalšie oneskorenie už beztak niekoľko rokov meškajúcej misie, ktorá stála desiatky miliárd.
Raketa niekam
"Je to raketa niekam. Niekde, no nikto nevie kam presne,“ povedal redaktor blogu amerického vesmírneho programu NASA Watch Keith Cowing. "S raketou ako takou je všetko v poriadku, až na to, že jej dizajnovému tímu velili členovia Kongresu, ktorí sú známi tým, že sú raketovými vedcami."
Vesmírny štartovací systém veľkosti Sochy slobody bude po vypustení do vesmíru najvýkonnejšou raketou na svete, ktorá dokáže vyniesť na obežnú dráhu za Mesiacom takmer 27 ton nákladu. Raketa je základom súčasných plánov USA vybudovať stálu základňu na Mesiaci, čo predstavuje národný cieľ, ktorý prijala nielen vláda súčasného prezidenta Joea Bidena, ale aj exšéfa Bieleho Domu Donalda Trumpa. USA však majú väčšie ambície. Misia Artemis I má byť prípravou Američanov dostať sa na Mars.
"Dnešný svet je veľmi odlišný od éry Apolla, keď do vzduchoprázdna letel posledný americký ťažký zdvíhací stroj, ale schopnosti, ktoré treba preukázať, sú rozhodujúce pre vedúce postavenie USA vo vesmíre,“ povedal Scott Pace z Univerzity Georgea Washingtona, bývalý zástupca asistenta prezidenta a výkonného riaditeľa Národnej vesmírnej rady počas Trumpovho úradu. Poznamenal, že prieskum vesmíru zostáva jednou z mála oblastí dohody medzi dvoma stranami v americkom Kongrese.
Vysoké ciele a ešte vyššie rozpočty
NASA začiatkom septembra oznámila viac ako tucet možných miest pre mesačnú základňu, ktorá má byť zoskupená okolo južného pólu Mesiaca. Agentúra odhaduje, že misia, ktorej cieľom je opäť vziať človeka na Mesiac (tentokrát aj astronautky), bude stáť celkovo 93 miliárd dolárov vrátane rakiet, kapsúl a pristávacích modulov. Hovoríme o časovom rozpätí od roku 2012 až do roku 2025.
Vergano vo svojom článku vysvetľuje, že toto zistenie viedlo k tomu, že generálny inšpektor NASA si v marci 2022 nedával servítku pred ústa a obul sa do Kongresu za jeho márnotratnosť, ktorý si vynucoval prekročenie nákladov a zmlúv. Zaručené oneskorenie programu spôsobilo nepretržité rozpočtové krízy v NASA a pohltilo skutočné vedecké programy.
Plán Artemis celkovo zahŕňa 10 štartov rakety SLS, ktorú NASA nazýva "obrovskou mesačnou raketou" (Mega Moon Rocket), a hovorí, že budú stáť iba 2 miliardy dolárov. Kritici ju podľa Vergana za posledné desaťročie nazývali "Systémom vypustenia Senátu" (do vesmíru - pozn. autora), v anglickom preklade Senate Launch System.
"(Senátori) doslova prikázali NASA, aby ju postavila z motorov raketoplánov na opakované použitie s cieľom vyhodiť ich," prezradil redaktor NASA Watch. "Iba NASA by minula miliardy na výrobu neuveriteľných, opakovane použiteľných raketových motorov a potom ďalšie miliardy na to, aby ich pripevnila na raketu, ktorá ich použije raz. Dokonca aj mobilná odpaľovacia veža pre raketu prekročila rozpočet, pričom jej cena sa viac ako zdvojnásobila na jednu miliardu dolárov, a podľa kritickej správy generálneho inšpektora NASA zverejnenej v júni sa jej dodanie oneskorilo o viac ako dva roky," dodáva Cowing.
Pokoria Ameriku iní?
Napriek odhadovaným nákladom na vývoj vo výške 23 miliárd dolárov je test vyslania troch figurín na 42-dňovú cestu okolo Mesiaca skutočne testovacím letom, ktorý je nácvikom pre druhý takýto prelet okolo Mesiaca so štyrmi skutočnými astronautmi na palube. Experti dúfali, že budú štartovať v roku 2024, píše ďalej vedecký redaktor.
Skutočná budúcnosť lunárnych plánov NASA je však podľa Vergana pravdepodobne viac ako 1 585 kilometrov vzdialená od prvého štartu SLS z Kennedyho vesmírneho strediska. Kdekoľvek v Chica Boca v Texase sa to stane, spoločnosť SpaceX Elona Muska tam stavia svoju vlastnú väčšiu a silnejšiu raketu s názvom Starship, ktorá je opakovane použiteľná.
Opätovne použiteľné rakety sú budúcnosťou vesmírnych letov, tvrdí Vergano, pričom ich plánuje nielen SpaceX, ale aj Blue Origins Jeffa Bezosa, Rusko, Čína aj Európska vesmírna agentúra spolu s ďalšími súkromnými spoločnosťami. NASA už vybrala loď Starship, aby pristála na Mesiaci s ďalšími dvoma astronautmi po tom, čo ich na obežnú dráhu prvýkrát vyniesla SLS.
SpaceX dúfa, že do roku 2024 dosiahne skúšobné pristátie Starshipu na Mesiaci bez pasažierov. Odhadované náklady na odlet tejto rakety sa pohybujú od 2 do 10 miliónov dolárov za let, čo je omnoho menej ako za let rakety SLS, napísal Vergano.
Budúcnosť bez budúcnosti
Vergano na konci svojho článku konštatuje, že všetky tieto opakovane použiteľné rakety sú dedičmi cesty, na ktorú sa NASA v 90. rokoch nevydala. Reč je o rakete Delta Clipper (DC-X), ktorej prototyp za 60 miliónov dolárov prvýkrát predviedol úspešný vzpriamený vzlet a pristátie rakiet v roku 1995. Avšak, jej autorom bol McDonnell Douglas v spolupráci s organizáciou Strategic Defense Initiative Organisation (SDIO) Ministerstva obrany USA. Technológia DC-X bola úplne prevedená na NASA v roku 1996, ktorá vylepšila dizajn pre lepší výkon a vytvorila DC-XA, teda vylepšenú verziu.
SLS sa pravdepodobne po prvý raz dostane do vesmíru pred loďou Starship, ktorej cieľom je preskúmať vesmír v najbližších šiestich mesiacoch. Čo je však dôležité, je to, že každá raketa má druhý štart, poznamenal spisovateľ Eric Berger pre Ars Technica. Dodal však, že väčšia, lepšia a oveľa, oveľa lacnejšia Starship pravdepodobne rýchlo prekoná SLS vďaka svojej opätovnej použiteľnosti.
Tvrdí, že SLS bola "politickou cenou, ktorú NASA musela zaplatiť, aby priviedla Kongres na palubu s naozaj potenciálnym vesmírnym prieskumným programom". Raketa SLS bola podľa neho tým najhorším, čo NASA postretlo, no zároveň možno tým najlepším. Nevie sa však rozhodnúť, na to je ešte priskoro.
