Rusko zarába na vývoze fosílnych palív viac, než vynakladá na vojnu na Ukrajine
Príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív od začatia vojny na Ukrajine prekonali celkový objem nákladov Ruskej federácie na inváziu do susednej krajiny. Poukázala na to analýza neziskového Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom v Helsinkách. TASR o tom informuje na základe správy serveru The Economic Times.
_jpg0a000002-30a9-f22d.jpg?v=111940)
Príjmy Ruska z predaja ropy, zemného plynu a uhlia dosiahli za šesť mesiacov od napadnutia Ukrajiny 158 miliárd eur. Na porovnanie, odhadované náklady Kremľa na vojnu na Ukrajine dosiahli za toto obdobie 100 miliárd eur.
Najväčším dovozcom bola Európska únia, ktorá Rusku za dovoz palív zaplatila zhruba 85 miliárd eur. Nasledovala Čína (35 mld. eur), Turecko (11 mld. eur), India (7 mld. eur) a Južná Kórea s dovozom za 2 miliardy eur.
V rámci samotnej Európskej únie najväčším dovozcom bolo Nemecko, ktorého dovoz predstavoval 19 miliárd eur. Nasledovali Holandsko (11,1 mld. eur), Taliansko (8,6 mld. eur), Poľsko (7,4 mld. eur), Francúzsko (5,5 mld. eur), Bulharsko (5,2 mld. eur), Belgicko (4,5 mld. eur) a Španielsko, ktoré doviezlo fosílne palivá z Ruska za 3,3 miliardy eur.
"Rastúce ceny fosílnych palív znamenajú, že Rusko stále zaznamenáva rekordné príjmy z ich predaja, napriek znižovaniu objemu vývozu," povedal Lauri Myllyvirta, vedúci analytik v CREA a jeden z autorov správy.
Správa ďalej udáva, že najvýraznejšie zvýšenie dovozu ruských surovín zaznamenali v sledovanom období India, Čína, Spojené arabské emiráty, Egypt a Turecko. Výrazne sa zvýšil najmä dovoz ropy do týchto krajín a v prípade Číny dovoz uhlia. Zvýšenie objemu dovozu do týchto štátov však nebolo také výrazné ako pokles dovozu zo strany iných štátov. Celkový objem exportu fosílnych palív z Ruska klesol za šesť mesiacov od vojny na Ukrajine o 18 %. Najvýraznejší pokles zaznamenalo Rusko do krajín Európskej únie, kam objem vývozu klesol o 35 %.