Ruskí predstavitelia hovoria, že sankcie sú mierne. Dôverný dokument pre tamojšiu vládu však tvrdí niečo iné
Dôverný dokument pre ruskú vládu varuje pred hlbokými a dlhotrvajúcimi dopadmi západných sankcií na ruskú ekonomiku. Kontrastuje tak s optimistickými verejnými vyhláseniami ruských činiteľov. Informuje o tom agentúra Bloomberg, ktorá získala prístup ku kópii tohto dokumentu. Rusko podľa neho čelí prudkému poklesu produkcie v kľúčových odvetviach a rozsiahlemu odlivu mozgov.
Dokument je výsledkom niekoľkomesačnej snahy úradníkov a odborníkov o zhodnotenie skutočných dopadov izolácie ruskej ekonomiky, ktorá je dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. Bloomberg píše, že bol vypracovaný pre schôdzku najvyšších ruských predstaviteľov za zatvorenými dverami, ktorá sa konala 30. augusta.
Dva z troch scenárov v dokumente predpokladajú, že hospodársky pokles v budúcom roku zrýchli a ekonomika sa vráti na predvojnovú úroveň najskôr na konci desaťročia. Najpesimistickejší scenár predpokladá, že ekonomika dosiahne dno v roku 2024, kedy bude v porovnaní s minulým rokom slabšia o 11,9 percenta. Všetky tri scenáre počítajú s tým, že tlak spôsobený sankciami sa bude stupňovať. Odklon Európy od ruského plynu a ropy by podľa dokumentu mohol narušiť schopnosť Moskvy zásobovať domáci trh.
Rusko čelí blokáde
Dokument tiež upozorňuje, že Rusko teraz čelí blokáde, ktorá ovplyvňuje prakticky všetky formy dopravy. Poukazuje tiež na technologické a finančné obmedzenia a odhaduje, že do roku 2025 by mohlo krajinu opustiť až 200-tisíc odborníkov na informačné technológie.
Ruskí predstavitelia pritom na verejnosti tvrdia, že dopady sankcií sú miernejšie, než sa predpokladalo, a že pokles ekonomiky by tento rok mohol byť menší ako tri percentá a v budúcom roku spomaliť. Ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov v utorok podľa ruských agentúr predpovedal, že hrubý domáci produkt (HDP) Ruska tento rok klesne o 2,9 percenta. Na budúci rok teraz ministerstvo čaká spomalenie poklesu na 0,9 percenta a v roku 2024 počíta s návratom k rastu, ktorý by mal byť 2,6 percenta. Rešetnikov tiež uviedol, že ekonomika je na ceste k tomu, aby po roku 2024 rástla viac ako trojpercentným tempom. V auguste ministerstvo predpovedalo, že ekonomika tento rok klesne o 4,2 percenta a budúci rok o 2,7 percenta.
Dokument vyzýva na rad opatrení na podporu ekonomiky a zmiernenie vplyvu sankcií. Podpora by mala zabezpečiť, aby sa ekonomika v roku 2024 vrátila na predvojnovú úroveň a následne vykazovala stabilný rast. Tieto opatrenia však zahŕňajú množstvo krokov, ktoré ruská vláda uplatňovala v poslednom desaťročí, keď hospodársky rast prevažne stagnoval aj bez sankcií. Dokument varuje, že počas jedného či dvoch rokov čaká Rusko pokles produkcie v rade odvetví orientovaných na export, vrátane ropy, plynu, kovov, chemikálií a drevárskych produktov. Podľa dokumentu je síce neskôr možné určité oživenie, ale "tieto sektory prestanú byť motorom ekonomiky".
Mohli by prísť o vyše 6 miliárd eur ročne
Úplné prerušenie dodávok plynu do Európy by mohlo Ruskú federáciu pripraviť o daňové príjmy až 400 miliárd rubľov (vyše 6 miliárd eur) ročne. Výpadok v dodávkach pritom nebude možné plne kompenzovať pomocou nových trhov, a to ani v strednodobom období, varuje dokument. Upozorňuje tiež, že tento vývoj si vyžiada zníženie ťažby, čo ohrozí plány Kremľa na zvyšovanie domácich dodávok plynu. Plány Európskej únie na ukončenie dovozu ruskej ropy by podľa dokumentu mohli tiež viesť k poklesu ťažby v Rusku a k problémom so zásobovaním ruského trhu.
Hlavným krátkodobým rizikom v súvislosti s obmedzeniami na strane importu je podľa dokumentu pozastavovanie domácej výroby kvôli nedostatku dovážaných surovín a súčiastok. V dlhodobejšom horizonte by potom neschopnosť opravovať dovezené zariadenia mohla viesť k trvalému obmedzeniu hospodárskeho rastu. "Pre niektorý kľúčový dovoz jednoducho neexistujú žiadni alternatívni dodávatelia," píše sa v dokumente.
Obmedzený prístup k západným technológiám by podľa dokumentu mohol uvrhnúť Rusko o jednu až dve generácie za súčasné štandardy, pretože krajina sa bude musieť spoliehať na menej vyspelé alternatívy z Číny a juhovýchodnej Ázie. Dokument tiež varuje, že sankcie si vyžiadajú revíziu mnohých cieľov, ktoré ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil pred vojnou, vrátane plánov na podporu rastu populácie a zvýšenie priemernej dĺžky života.