Lekári chodia so strachom do práce, kvôli agresívnym pacientom sa obávajú o svoje životy
Približne 87 percent bagdadských lekárov má skúsenosť s násilím na pracovisku. V niektorých prípadoch došlo na strelné zbrane a za väčšinou incidentov stoja príbuzní pacientov. Niekedy si vynucujú zbytočné procedúry a časť lekárov v snahe prežiť pristúpila na hru, v ktorej sa praktikujú zbytočné zákroky a predstiera liečba.
Marjam Alíová mala namierené do neurologickej ambulancie, keď ju na zem zrazil muž s nožom na jej chrbte. Ochranka miesto uzavrela a muža zatkla. Alíová povedala, že mala neobvyklé šťastie, pretože bezpečnostná kamera fungovala. "Pamätám si, ako som si povedala, že zomriem. Bola som v šoku. Preklínam deň, kedy som sa rozhodla stať sa lekárkou," pripomína 27-ročná žena, ktorá pôsobí ako stážistka v bagdadskej nemocnici Ghazího Harírího.
Muž tam na ňu zaútočil v januári, zatkli ho a uväznili, ale Alíová podobne ako mnoho kolegov zvažuje emigráciu. Podľa prieskumu z minulého polroku má s násilím v metropole skúsenosť 87 percent lekárov. Tvrdia, že podobných činov pribudlo s pandémiou. Za tromi štvrtinami útokov sú príbuzní pacientov alebo pacienti sami. Muž, ktorý zaútočil na Alíovú, bol zlodej a v nemocnici pravidelne kradol. Jeho prípad dokazuje žalostnú bezpečnosť nemocníc.
V Iraku chorého bežne podporuje celá rodina, niekedy je pri hospitalizácii pacienta až 15 ľudí. Keď dotyčný umiera alebo sa mu nevie pomôcť, môžu sa laici domnievať, že to spôsobila chyba lekára, a napätie prerastie v násilie.
Podvody za 100 000 eur
Profesor epidemiológie Rijád Lafta hovorí, že keď pacient príde do nemocnice napätý alebo s úzkosťou, majú s ním lekári problémy. Úzkosť prerastie na zlosť a pacient môže zaútočiť. Bezpečnostná laxnosť znamená, že dotyčný môže byť ozbrojený. Lafta vie o dvoch incidentoch, pri ktorých prišli lekári o život. V roku 2005 v Karbale zahynulo pri útoku desať lekárov.
Lafta tiež poukázal na kmeňovú problematiku. Niektoré kmene rozvinuli vynucovacie metódy, obvinia lekára vrátane jeho rodiny z omylu či už skutočného, alebo vymysleného a požadujú "kmeňovú pokutu". Podľa Lafty môžu chcieť v prepočte aj 100 000 eur. "V Iraku, bohužiaľ, mnoho ľudí vie, že uniknú trestu. V takom prípade si môžete robiť, čo chcete," povedal Lafta.
Niektorí lekári podľa kardiológa Usmána Kutajby radšej pristúpili na hru a len na upokojenie rodín vykonávajú nezmyselné zákroky. "Keď vidíte mŕtveho a okolo máte desať ľudí, zabijú vás, keď poviete, že je ten človek po smrti. Tak vykonáte defibriláciu, niekedy aj desaťkrát. Viete, že je to zlé, ale čo máte povedať?" povedal 28-ročný Kutajba. Kolegovia to podľa neho robia denne, a keď majú pocit, že je pacient na sklonku života, privolávajú si ochranku. Táto situácia vyháňa z Iraku množstvo lekárov. V roku 2017 zvažovalo emigráciu 77 percent mladých lekárov, a v roku 2019 ich odišlo 20-tisíc. Hovorca ministerstva zdravotníctva ako hlavnú príčinu viní násilie.
"Násiliu nie je vystavený len lekár, ale aj jeho kolegovia, rodina, priatelia alebo príbuzní. Je to ako nákaza. Predtým sme mali problémy s odlivom lekárov lákaných ponukami zo zahraničia, teraz ich vyháňame sami kvôli násiliu," povedal Lafta.
Zbrane pre lekárov
Vyhrážky a pokuty vedú k tomu, že sa lekári snažia vyhnúť zložitým operačným zákrokom. Absolventi sa potom vyhýbajú rizikovým odborom, ako je neurochirurgia alebo pohotovostná medicína. "V mojom odbore, kardiochirurgii, je vysoká úmrtnosť. Nikto to nechce robiť, a keď to robí, bude mať problémy," povedal Kutajba. Nedostatok odborníkov má riešiť program urýchleného dvojročného postgraduálu.
Vláda chcela problém riešiť v roku 2010 zákonom o ochrane lekárov. Umožňoval im nosiť do práce zbraň. Lafta to považuje za smiešne, pretože práve zvyšovanie počtu ozbrojených ľudí je podľa neho za násilím - v Iraku má zbraň pätina obyvateľov. "Keď útočníci prídu do nemocnice, majú automaty a prichádzajú po troch alebo aj po piatich. Doktor sa neubráni malou zbraňou, nebude rýchlejší ako také gangy," povedal Lafta. Podľa neho pomôže iba zvýšená všeobecná bezpečnosť. "Keď budú ľudia rešpektovať zákon a mať k nemu rešpekt, myslím, že násilnosti skončia," povedal.
Zahra Sudánová študuje medicínu na univerzite Mustansiríja a rada by veci zmenila. "Chcem pomáhať ľuďom, chcem v Iraku niečo zmeniť. Prajem si to z celého srdca," povedala. Alíová na rozdiel od nej všetku dôveru v systém stratila. Klan, ku ktorému patril útočník, ktorý ju napadol, prišiel za ňou večer domov a prinútil ju stiahnuť žalobu. Sudánová sa do práce vrátila, ale chce emigrovať. "Som veľmi pripútaná k svojej rodine, neviem, či má cenu žiť niekde bez nej. To je jediná vec, ktorá ma tu drží," povedala.