Ukončil studenú vojnu, no nedokázal zabrániť kolapsu ZSSR. Zomrel Michail Gorbačov
Michail Gorbačov, ktorý ukončil studenú vojnu bez krviprelievania, no nedokázal zabrániť kolapsu Sovietskeho zväzu, zomrel v utorok vo veku 91 rokov, uviedli ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na predstaviteľov moskovskej nemocnice. Zomrel po ťažkej a dlhej chorobe. Píše o tom agentúra Reuters.
Ukončil studenú vojnu, no nedokázal zabrániť kolapsu ZSSR. Zomrel Michail Gorbačov
Na vlastné prianie bude Gorbačov pochovaný vedľa svojej ženy Raisy na cintoríne v Moskve, píše TASS s odkazom na príbuzných zosnulého.
Zdroj z politikovho okolia v júni povedal, že Gorbačov je pod neustálym dohľadom lekárov v Ústrednej klinickej nemocniciv Moskve. Hospitalizovaný bol už údajne na žiadosť lekárov aj v roku 2020, "na samom začiatku pandémie koronavírusu."
Gorbačov začal po nástupe na čelo sovietskych komunistov v roku 1985 zmeny, ktoré mali reformovať komunistický systém a dodať vtedajšiemu sovietskemu impériu novú silu. Opak sa však stal pravdou.
Sovietsky zväz sa rozpadol a komunistický systém sa zrútil. Gorbačov, ktorý sa narodil 2. marca 1931, až neskôr priznal, že reformovať sa ani nedal. Gorbačov sa ako šéf komunistickej strany, a teda aj celého ZSSR, zaslúžil o koniec studenej vojny, pád železnej opony aj rozpad impéria. Bol aj prvým a zároveň posledným prezidentom Sovietskeho zväzu.
Prezidentom bol krátko
Zmeny naštartované Gorbačovom pomohli k návratu demokracie do bývalého komunistického bloku aj k zmene politickej mapy sveta a v roku 1990 svet ocenil jeho zásluhy Nobelovou cenou za mier. Cenu Gorbačov preberal už ako prvý sovietsky prezident, jeho prezidentovanie však trvalo len krátko, do zániku ZSSR v decembri 1991. Pre Gorbačova, ktorého režim sa snažil ZSSR zachovať niekedy aj za cenu krviprelievania, to bol trpký koniec a politik nakoniec pocítil na vlastnej koži pravdivosť príslovia o tom, že doma nie je nikto prorokom. V Rusku sa z neho stal jeden z najmenej obľúbených politikov. Svoju úlohu v tom zohral aj jeho pokus obmedziť nadmerné holdovanie alkoholu.
V polovici roku 1991 sa ešte stal smutným hrdinom neúspešného pokusu konzervatívnych síl o puč. V tom čase bol pučistami izolovaný na Jalte, hrdinom dňa bol naopak vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin. O päť rokov neskôr sa Gorbačov pokúsil o návrat, v prezidentských voľbách však získal len necelé jedno percento hlasov. Neskôr ešte založil niekoľko bezvýznamných strán a stál na čele svojho výskumného fondu; do vysokého veku bol tiež pravidelným účastníkom medzinárodných konferencií.
Podporil anexiu Krymu
Gorbačov pred ôsmimi rokmi podporil anexiu Krymu ako nápravu niekdajšej chyby sovietskeho vedenia, ktoré polostrov odovzdalo Ukrajine. Súčasne odsúdil počínanie Západu, ktorý v reakcii na anexiu uvalil na Rusko sankcie.
"Uvedeným cieľom je potrestať Rusko, ale sankcie majú iba jeden účinok: vzájomné odcudzenie sa zväčšuje... Rusku a Rusom bude znovu pridelená úloha strašiakov," varoval pred návratom studenej vojny napríklad vo svojej knihe, ktorá vyšla v roku 2019 v Nemecku a ktorej názov je vo voľnom preklade Čo je teraz v stávke. V nej tiež ocenil vzostup Ruska za prezidenta Vladimira Putina, ktorému ale poradil, aby premýšľal o budúcnosti.
Volal po zastavení vojny na Ukrajine
Putina tiež Gorbačov v minulosti obvinil z autoritárskeho vládnutia. Ruský vpád na Ukrajinu tento rok vo februári už vzhľadom na chorobu verejne nekomentoval, jeho nadácia ale už 26. februára, teda dva dni po začiatku invázie, vydala vyhlásenie, volajúce po čo najrýchlejšom ukončení bojov. "Na svete nie je nič vzácnejšie ako ľudské životy. Rokovania a dialóg na základe vzájomného rešpektu a uznania záujmov sú jediným spôsobom, ako vyriešiť nejakútnejšie rozpory a problémy," napísala Gorbačovom zriadená organizácia.