Pripomíname si 54. výročie okupácie Československa. Vence prišli položiť Čaputová, Kollár aj Heger
Predstavitelia štátu a hlavného mesta SR Bratislava, ako aj ďalších organizácií si v piatok pred Univerzitou Komenského v Bratislave pripomenuli 54. výročie okupácie Československa. K pamätnej tabuli položili vence.
Na pietnom akte sa zúčastnili prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár, premiér Eduard Heger, minister obrany Jaroslav Naď, štátny tajomník rezortu spravodlivosti Ondrej Dostál, europoslanec Ivan Štefanec, primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo, starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová, zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja, Ústavu pamäti národa i Univerzity Komenského a veľvyslanectiev.
Počas svojho príhovoru rezidentka Zuzana Čaputová povedala, že československý národ spájali v období pražskej jari eufória, jednota a nádej. "O to tvrdšie bolo násilné precitnutie, keď sen o slobode v jeho zárodku udupali a prevalcovali sovietske tanky," uviedla Čaputová.
Boris Kollár vníma vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ako "porážku, ktorá v sebe dodnes nesie neutíchajúcu krivdu". Bol to útok na suverenitu našej krajiny, potlačenie demokratizačných procesov a prejavov slobody," doplnil predseda parlamentu.
Premiér Eduard Heger nachádza paralelu so situáciou na Ukrajine: "My sme vtedy túžili po slobode, túžili sme po lepšom živote. Po tom istom túžia ľudia na Ukrajine. Túžia po slobode, po demokracii, po tom, aby boli súčasťou spoločenstva západného sveta. Tak, ako prišiel trest z Moskvy pre Československo, tak prišiel aj pre Ukrajinu."
Ozbrojená invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta násilne ukončila proces demokratizácie známy tiež ako Pražská jar. Okupáciu pripomína aj 21. jún, Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády v roku 1991. Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020.