Megalodon je pre vedcov záhadou, ktorú sa snažia rozlúsknuť. Bol väčší a rýchlejší než predpokladali

Pretože sú kostry žralokov z veľkej časti tvorené chrupavkami, zriedkakedy dochádza k ich fosilizácii. Vedci sa preto pri odhadoch jeho veľkosti pohybujú v rozmedzí od desiatich až do 18 metrov, na základe nájdených zubov a porovnaní so žijúcimi príbuznými, ako sú ryby lamnotvaré, kam patrí aj biely žralok. Nový trojrozmerný model žraloka, zverejnený v stredu v časopise Science Advances, však naznačuje, že megalodón mohol byť väčší a rýchlejší, než sa doteraz predpokladalo.

Paleontologička z univerzity v Swansea Catalina Pimientová spolu s Johnom Hutchinsonom z Royal Veterinary College v Londýne vytvorili trojrozmerný počítačový model megalodona, čiastočne založený na skenoch zachovalej chrbtice objavenej v 60. rokoch 19. storočia a uloženej v belgickom Kráľovskom inštitúte prírodných vied v Bruseli. Dvojica použila aj megalodonove zuby a sken celého tela žraloka bieleho, najbližšie žijúcej obdoby megalodona. Výsledný model naznačuje, že žralok meral skoro 16 metrov a vážil asi 67 ton. To je asi toľko ako žralok veľrybí.

Je možné, že niektorí megalodoni boli ešte väčší. Existujú totiž ďalšie skamenené stavce, ktoré sú o polovicu väčšie ako stavce, ktoré vedci použili na zostavenie modelu. Najväčší jedinci tak mohli dorastať do dĺžky asi 20 metrov, čo je viac, než dorastá v súčasnosti vráskavec dlhoplutvý.

Čeľuste modelu megalodona sa mohli otvoriť natoľko, že by dokázal zjesť osem metrov dlhú kosatku na iba päť zhryzov.

Čítajte viac

Turisti si nedali povedať. V Nórsku museli utratiť mrožicu Freyu, ktorá sa stala letnou atrakciou

Vo fáze špekulácií

Aj keď je počítačové modelovanie celkom spoľahlivé, využíva sa predovšetkým u tých zvierat, ktorých hmotnosť je známa. Niektorí vedci však poukazujú na to, že model vychádza z predpokladov o megalodonoch, ktoré neboli potvrdené fosílnymi nálezmi.

"Veľkosť a tvar ďalších kostrových súčastí, ako sú lebka, čeľuste a všetky plutvy, zostávajú vo fáze špekulácií," povedal profesor paleobiológie na Univerzite Vincencie z Pauly v Chicagu Kenšu Šimada. Pokiaľ je však model naozaj presný, malo by to vplyv aj na rýchlosť, akou sa dravec pohyboval, a na jeho apetít. Tím zistil, že megalodoni mohli dosiahnuť rýchlosť cez tri kilometre za hodinu, čo je oveľa väčšia hodnota ako u 33 ďalších žralokov, ktoré vedci skúmali.

Zo súčasných žralokov dosahuje najvyššiu rýchlosť žralok tichooceánsky, ktorý zvládne plávať cez tri kilometre za hodinu. Vzhľadom na to, že pomalší biely žralok dokáže preplávať cez 12 000 kilometrov bez prestávky, tím argumentoval, že megalodon mohol pravdepodobne preplávať oveľa viac.

Fosílne pozostatky z Peru síce ukázali, že megalodon príležitostne lovil tulene, ale jeho obrovská telesná veľkosť a potenciálne energetické nároky naznačujú, že by ako potravu potreboval vysoko kalorickú korisť, ako sú napríklad veľryby, uviedla Pimientová.

Čítajte viac

Vedcom sa podarilo vytvoriť prvé umelé embryá. Využili na to kmeňové bunky z myší

Bol dôležitý pre oceánske systémy

Ako transoceánsky superpredátor hral megalodon pravdepodobne podobnú úlohu v ekosystémoch oceánov pred desiatkami miliónov rokov, kedy bola hladina mora o dosť vyššia ako v súčasnosti. Títo vrcholoví predátori sú ale často prekvapivo zraniteľní voči meniacemu sa svetu. V pliocéne viedol rast polárneho ľadu k častým zmenám morskej hladiny a k strate dôležitých pobrežných biotopov. Úbytok veľkých koristí pravdepodobne donútil megalodona priamo súperiť s menšími žralokmi, ako je žralok biely.

Posledný z týchto obrovských predátorov zmizol pred tromi miliónmi rokov. "Dá sa predpokladať, že jeho vyhynutie malo globálny vplyv na potravinové reťazce," uviedla Pimientová. Model tímu preto naznačuje, že megalodon nebol len fyzicky väčší, než sa doteraz predpokladalo, ale pravdepodobne hral aj väčšiu úlohu v oceánskych systémoch, ktoré po jeho odchode zostali síce chudobnejšie, ale bezpečnejšie.