Biden o plánoch Ruska vedel. Spravodajské služby ho mali informovať o invázii už v októbri
Špičky amerických bezpečnostných zložiek vlani v októbri, teda zhruba štyri mesiace pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, predložili prezidentovi Joeovi Bidenovi hodnotenie, že Moskva plánuje podniknúť proti susednej krajine rozsiahly útok.
Napísal to denník The Washington Post (WP), ktorý vydal rozsiahly článok mapujúci "cestu k vojne" z pohľadu Spojených štátov. Popisuje tiež, ako sa Washington snažil presviedčať spojencov v Európe vrátane Kyjeva, že plnohodnotná invázia je reálnou hrozbou.
Podozrenie mali už v júli
Podľa informácií amerického denníka podozrenie Američanov voči Rusku výrazne zosilnelo vlani v júli, keď šéf Kremľa Vladimir Putin publikoval text o "historickej jednote medzi Rusmi a Ukrajincami". S blížiacim sa koncom leta potom boli americkí experti "čím ďalej viac presvedčení", že Putin vycítil príležitosť na realizáciu svojich ambícií. Silnejúcim prísunom informácií od rozviedok sa začal zaoberať Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý v októbri zvolal kľúčové stretnutie prezidenta so špičkami armády a tajných služieb.
"Súdime, že (Rusi) plánujú vykonať významný strategický útok na Ukrajinu z niekoľkých smerov zároveň," povedal údajne na schôdzke v Oválnej pracovni najvyššie postavený americký generál Mark Milley. Okrem neho sa zúčastnili aj ministri obrany a zahraničia, riaditeľka úradu amerických výzvedných služieb (DNI) Avril Hainesová aj šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns.
Milleyho slova sa naplnili 24. februára, keď ruská armáda zaútočila na Ukrajinu zo severu, z východu a z juhu po tom, čo Moskva vytrvalo odmietala, že by jej hromadenie vojsk pri hraniciach predstavovalo prípravu na vojnu. USA predtým počas jesene opakovane varovali Rusko, že akýkoľvek nový útok na susedné krajiny by mal vážne následky. Americkí predstavitelia pritom verejne trvali na tom, že Putin podľa nich ešte neprijal definitívne rozhodnutie inváziu spustiť.
Podľa informácií WP ale jediné, v čom bezpečnostní činitelia v čase októbrovej schôdzky v Oválnej pracovni nemali istotu, bola otázka, kedy presne Rusko zaútočí. "Americké tajné služby podľa činiteľov USA prenikli do viacerých bodov v ruskom politickom vedení, špionážnom aparáte a armáde, od vysokých poschodí po prvú líniu," napísal denník.
Biden bol podľa neho rozhodnutý, že USA nemôžu ísť do konfrontácie s Ruskom na vlastnú päsť. Po úradovaní jeho predchodcu Donalda Trumpa či po vývoji okolo amerického odchodu z Afganistanu však "zďaleka nebolo isté, že Biden bude schopný efektívne viesť reakciu Západu na rozpínavé Rusko".
Nesúlad na Západe
WP v tejto súvislosti opisuje istý nesúlad medzi Washingtonom a Londýnom na jednej strane a Nemeckom a Francúzskom na strane druhej. Berlín a Paríž vraj napriek novým poznatkom amerických tajných služieb trvali na diplomatických snahách, zatiaľ čo Američania a Briti v nich nevideli veľký zmysel. K pohľadu Washingtonu a Londýna sa prikláňali niektorí činitelia pobaltských štátov, uvádza WP.
Okrem Nemecka a Francúzska pritom podľa neho bola skeptická k americkému pohľadu aj ukrajinská vláda. "Nemohol som veriť, že by sme čelili vojne v takom rozsahu," povedal neskôr šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Dôrazné varovania ohľadom konfliktu, ktorý by sa dotkol celej Ukrajiny, podľa neho prichádzali len od USA. Denník WP vo svojom texte o čase tesne pred vypuknutím vojny vychádzal z rozhovorov s desiatkami západných aj ukrajinských činiteľov. V utorok vydaný článok je prvým v sérii materiálov, ktorej ďalšie diely sa budú venovať zlyhaniu ruských tajných služieb pri príprave invázie a následnej "bitke o Kyjev".