Vodkyňa bieloruskej opozície vyhlásila exilovú vládu, jej zámerom sú slobodné voľby
Vodkyňa bieloruskej opozície Svjatlana Cichanouská dnes na konferencii vo Vilniuse ohlásila vytvorenie dočasnej exilovej vlády, uviedol na svojom webe bieloruský opozičný denník Naša Niva.
Cichanúska sa v prejave zmienila, že počíta s otvorením zastúpenia nového kabinetu v Estónsku, v Prahe a v Bruseli. Hlavným cieľom novej vlády bude "zbaviť krajinu faktickej okupácie a usporiadanie slobodných volieb", zdôraznila Cichanouská na druhý deň vilniuskej "konferencie demokratických síl nového Bieloruska".
Do exilovej vlády zatiaľ vymenovala prvých štyroch členov: Pavel Latuška, niekdajší minister kultúry, dostal v kabinete na starosť presun moci od "nelegitímneho režimu Alexandra Lukašenka", ako napísal denník Naša Niva. Bývalý policajný dôstojník Aljaksandr Azarau, označovaný oficiálnym Minskom za "zradca", dostal za úlohu obnovenie právneho štátu. Obranu a bezpečnosť dostal na starosť bývalý veliteľ výsadkovej brigády Valeryj Sachaščyk a zahraničné veci Valer Kavaleuski, v sociálnych sieťach a západných médiách často písaný Valery Kavaleuski, ktorý viedol zastúpenie Cichanúskej na Ukrajine.
Vytváranie dočasného kabinetu má byť dokončené v septembri. "Čakajú nás mesiace plnej práce. Prvýkrát sa zúčastníme Valného zhromaždenia OSN. Otvoríme zastúpenie v Estónsku, v Prahe av Bruseli," povedala Cichanouská podľa denníka.
Bielorusi v lete 2020 hromadne vyšli do ulíc protestovať proti tomu, že úrady opäť vyhlásili Lukašenka víťazom prezidentských volieb. Opozícia, Európska únia a niektoré ďalšie krajiny sa domnievajú, že výsledky boli sfalšované a že v skutočnosti vyhrala opozičná kandidátka Cichanouská, ktorá neskôr utiekla do Litvy. V Bielorusku po voľbách vypukli rozsiahle demonštrácie sprevádzané aj štrajkmi v mnohých podnikoch. Polícia protesty brutálne potlačila, desaťtisíce ľudí zatkla a opoziční vodcovia boli uväznení. Množstvo Bielorusov ušlo z krajiny.
Lukašenko je pri moci od júla 1994, kedy bol hlavou štátu zvolený prvýkrát. O dva roky neskôr presadil novú ústavu a vďaka tomu prezidentský mandát predĺžil do roku 2001. Prezidentské voľby v tomto roku opäť vyhral a referendom v roku 2004 zrušil obmedzenie, ktoré mu znemožňovalo vykonávať úrad prezidenta viac ako dve funkčné obdobia. Lukašenko potom podľa ústrednej volebnej komisie vyhral aj ďalšie voľby v rokoch 2006, 2010, 2015 a 2020. Hlasovanie však sprevádzala kritika zo strany opozície aj Západu.
Lukašenko sa pri moci udržal aj vďaka podpore z Moskvy, pre ktorú je najbližším spojencom. Do ruskej invázie na Ukrajinu sa Bielorusko priamo nezapojilo, ale dalo svoje územie a základne k dispozícii pre ruskú agresiu, a tak sankcie Západu doľahli aj na Minsk.