Argentína chce 21 rokov po vojne získať Falklandské ostrovy

V liste, ktorý publikovali viaceré argentínske denníky, Kirchnerová uviedla, že ostrovy v južnom Atlantiku boli "násilne odtrhnuté od Argentíny pred 180 rokmi "v nehoráznom príklade kolonializmu 19. storočia". "Odvtedy Británia, koloniálna mocnosť, odmieta vrátiť tieto územia Argentínskej republike, čím jej bráni obnoviť svoju teritoriálnu integritu," napísala prezidentka.

Kirchnerová v liste tiež uviedla, že Valné zhromaždenie OSN prijalo v roku 1965 rezolúciu, v ktorej považuje záležitosť za "prípad kolonializmu" a vyzvalo Britániu a Argentínu, aby o sporných ostrovoch rokovali. Požiadavka na navrátenie ostrovov sa objavila na začiatku roka, keď sa majú Argentínčania v referende vyjadriť o politickom statuse ostrovov a spor ukončiť.

Napätie medzi Britániou a Argentínou sa zvýšilo v roku 2012 v čase 30. výročia krátkej, no krvavej vojny, v ktorej zomrelo 255 britských a 649 argentínskych vojakov. Cameron odmietol o suverenite ostrovov rokovať počas júnového stretnutia lídrov krajín G20 v Mexiku. Vo svojom vianočnom posolstve Cameron obvinil Kirchnerovú, že uberá 3000 obyvateľom právo rozhodnúť o svojej vláde a z podkopávavania ich ekonomiky.

Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.

Britský premiér odmietol opakovanú výzvu argentínskej prezidentky. Cameronov hovorca povedal, že 3000 obyvateľov ostrovov má "jasnú túžbu zostať Britmi" a bude mať šancu vyjadriť svoj názor na politický status ostrovov nazývaných v Argentíne Malvíny v referende, ktoré sa uskutoční 10. a 11. marca.