Veliteľ slovenských hasičov v Česku: Je otázkou času, kedy vypukne taký požiar i na Slovensku
Za posledný rok absolvoval už štyri zahraničné misie. Veliteľ slovenského modulu v Českom Švajčiarsku Richard Rehák ničil oheň aj v Slovinsku a vlani v Grécku a Rakúsku. Ako hovorí, takýto počet misií prekvapil i slovenských príslušníkov, zhoršujúce sa sucho v Európe si totiž berie svoju daň. Je podľa neho len otázkou času, kedy sa požiare, aké sme videli u susedov, objavia i u nás. Na to, ako nespôsobiť v lese katastrofu a či môže byť požiar i prospešný, sme sa pýtali v rozhovore.
Veliteľ slovenských hasičov v Česku: Je otázkou času, kedy vypukne taký požiar i na Slovensku
V rozhovore sa dozviete:
- či sa stretol s horším požiarom,
- s akou emóciou odchádzal z Česka,
- či spôsobujú požiare v lesoch viac blesky alebo ľudia,
- kde robia turisti chybu,
- ako nespôsobiť v lese požiar,
- ako zisťujú príčinu požiaru,
- či môže byť požiar pre les prospešný.
Za sebou máte 15-ročnú kariéru hasiča. Stretli ste sa už s horším požiarom?
Čo sa týka tohto druhu požiaru, tak nie. Terén bol podobne náročný a nedostupný, ako u nás Nízkych Tatrách, Malej a Veľkej Fatre, Slovenskom raji. Iný bol v tom, že bol naozaj obrovský. Väčšinou sa podarí takýto druh požiaru lokalizovať a zlikvidovať, ak má do 100 hektárov. Tento požiar mal podľa posledných informácií, ktoré som teraz čítal, cez 2000 hektárov. Keď sa k tomu pridá ešte extrémny terén, tak je až extrémne náročné, dostať sa všade. Trvá veľmi dlho tam prísť, vyliezť, doviezť materiál, vodu. Potrebných je na to veľa hasičov, prípadne letecká technika.
Na Slovensku na tieto požiare používame vrtuľníky, aby sme sa vedeli dostať čo najrýchlejšie na hrebeň alebo kopec. Vrtuľníky používame na dopravu vody, nielen na hasenie. Nepoužívame len podvesovaný hasiaci vak, ale aj výkon vrtuľníka. Vrtuľníkom robíme kyvadlovú dopravu. Pokiaľ sa tam nevieme dostať cisternou, v sieti donesieme aj vybavenie – čerpadielka, hadice.
Z Českého Švajčiarska ste sa vrátili len pár dňami. Aká bola spolupráca s českými kolegami?
Výborná. Nepotrebovali sme vedieť cudzí jazyk, bola to obrovská výhoda. Pri medzinárodnom nasadení funguje inak medzi krajinami angličtina. Máme veľmi podobné postupy, rovnaké frekvencie na vysielačkách, podobné vozidlá, rozmery hadíc. Spolupráca je jednoduchá, a tým, že sme boli kedysi Československo, tak sa stále berieme ako bratia. Čo sa týka vzťahových aj sociálnych vecí, boli sme spokojní so spoluprácou. Dúfam, že aj oni.
Ako správne zahasiť ohnisko?
Iné je, keď horí les, iné, ak horí byt alebo rodinný dom. S akou emóciou ste odchádzali z Česka?
Emócie tvoria skôr ľudia, hlavne pri medzinárodných nasadeniach. Za posledný rok mám za sebou štvrtú takúto misiu – Grécko, Rakúsko, Slovinsko, Česko. Emócie nie sú vytvárané ani tak zhorenou krajinou, ale ľuďmi, ktorým ideme pomôcť. Vyčerpaní hasiči, ktorí dni bojovali s požiarom, a prestávajú mať chuť alebo nádej, že sa to raz skončí, alebo miestni ľudia, ktorí za vami chodia, ďakujú, nosia jedlo či kávu. Oni zanechávajú v nás pozitívnu emóciu, že malo zmysel prísť, že pomoc naozaj potrebujú a nie je to nejaké politické rozhodnutie o tom sa ísť ukázať. Správanie ľudí ukázalo, že sme tam boli správne.
V súvislosti s príčinou požiaru v Českom Švajčiarsku sa hovorí o ľudskom faktore. Všeobecne, za požiarom môže byť však i prírodná udalosť, napríklad úder blesku. Postihujú lesy viac požiare spôsobené prírodným javom alebo človek?
Podľa mojich poznatkov, tvorí viac ako 90 % ľudská činnosť. Málokedy sa stáva, že by blesk zapálil v našich podmienkach les. Šanca je veľmi mizivá, keďže u nás sú búrky sprevádzané dažďom. V Kalifornii alebo v teplejších miestach na rovníku sa stane, že je búrka alebo prší, ale dážď sa cestou dole stihne vypariť. Jediné, čo teda búrka vtedy prinesie sú blesky. Zem je stále suchá a teplá. Blesky teda dokážu spôsobiť požiar. V tých končinách sú požiare oveľa častejšie spôsobené bleskami.
U nás je to mizivé percento, väčšinou je to ľudská činnosť, či už z nedbanlivosti – zle zabudne zahasiť ohníček pri opekaní, alebo úmyselne.
Richard Rehák bude už v piatok 5. augusta po 7:30 hod. hosťom relácie Raňajky na ta3. Veliteľ slovenského modulu hasičov v Českom Švajčiarsku porozpráva viac o ničivom požiari v Česku, cezhraničnej spolupráci i o jeho skúsenostiach hasiča.
Podľa vedenia parku České Švajčiarsko sa turisti v prírode "nevedia správať", a to najmä počas sucha. Čo robia návštevníci prírody v tomto období zle? Ako môže turista zapáliť les?
Napríklad obyčajnou zle zahasenou cigaretou. Môže si myslieť, že ju zahasil, no zle to skontroluje. Samozrejme, aj my máme medzi sebou fajčiarov, no dávajú si pozor – pozrú ju, zahasia. Väčšinou si ju dajú aj do vrecka a neodhodia ju len tak do porastu. Stačí aj takáto banálna vec. Človek denne vyfajčí 20-30 cigariet, ročne je to x cigariet. Zrovna tá jedna môže spôsobiť katastrofu.
Okrem toho to môže byť zle zahasené ohnisko. Môžeme si myslieť, že sme zahasili ohnisko, vezmeme si dva litre vody, zalejeme ho, a myslíme si, že je to v poriadku. Príde vietor, rozfúka ho, keď tam už nebude a je z toho katastrofa.
Ako by ste postupovali vy ako hasič, ak by ste si v prírode zapálili ohnisko?
V prvom rade by som to asi nerobil (smiech). Už som profesionálne deformovaný. Radšej si idem grilovať niekam na záhradu ako do lesa, kam som sa už nachodil celkom dosť. Ľudia, ktorí majú záujem tráviť takto čas v prírode, by určite mali mať so sebou dostatok vody. Najlepšie je ohnisko najskôr rozhrabať, potom tam naliať vodu, aby sa objem vody dostal na všetky horiace uhlíky. Ak ich mám na kope, je možné, že polejeme iba vrch a vnútro bude stále tlieť. Ak si chceme byť 100-percentne istý, najlepšie je to ešte zadusiť zeminou. Musí si byť však istý, že to pod ňou už netleje.
Požiar spôsobí aj sklená fľaša
A čo sklená fľaša pohodená v prírode - môže spôsobiť požiar alebo je to mýtus?
Nie je to mýtus. Vykonali sa už rôzne amatérske skúšky tohto spôsobu zapálenia požiaru. Stačí, že je sklo v správnom uhle a v správnej vzdialenosti od porastu. Tento rok je extrémne sucho. Zapáliť les takýmto spôsobom je ešte menší problém. Čiže, áno, je to možné.
Malý požiar sa môže rozšíriť na obrovskú plochu. Ako ste spomínali, v Česku horelo na ploche asi 2000 hektárov. Ako rýchlo sa oheň šíri v lesných podmienkach?
Je to veľmi individuálne, záleží to od typu porastu, ktorý horí – či je to listnatý alebo ihličnatý porast, či sú to vysoké alebo nízke dreviny. Pokiaľ sú to nízke dreviny, najhoršia kombinácia sú nízke dreviny a ihličnany. V ihličnanonch sú aj živice, ktoré horenie extrémne podporujú.
Stredomorské krajiny majú inú skladbu stromov, sú tam aj eukalypty – tie zase obsahujú horľavé oleje. Ak máme nízke alebo mladé ihličnany a konáre majú od zeme po povrchu, tak sa požiar šíriaci sa po zemi vie dostať až do korún. Vzniká nám extrémne sa šíriaci požiar, ktorý sa nedá len tak ľahko zvládnuť bez leteckej techniky. Ak podídete k takémuto požiaru na 50 metrov, človek už cíti sálavé teplo. Hasič sa bez použitia ochranných prostriedkov nedostane tak blízko, aby na to vedel striekať vodu.
Ako dokážete zistiť, kde sa oheň v lesnom prostredí rozhorel, predsa len pracujete na obrovskej ploche. Ako zistiť, čo je za vznikom požiaru?
Je to veľmi ťažké. V hasičskom zbore máme na to vlastných odborníkov – volajú sa zisťovatelia príčin požiarov. Ak niekto odhodí cigaretu a tá zhorí, je ťažké identitifikovať, či to bolo cigaretou a kto ju tam odhodil.
Pri porastoch sa postupuje vylučovacou metódou. Ak viem, že v priestore nebola žiadna búrka, tak to asi bleskom nebolo. Ak viem, že je to veľmi blízko turistickej trasy, ktorá je vyťažená, tak to bol asi človek. Pokiaľ vieme od začiatku identifikovať, ako sa šíril požiar a vietor, vieme sa dostať retrospektívne k približnému miestu, kde sa asi mohol začať požiar. Ak sa tam nájde ohnisko, je to jednoduché.
Najlepšie je, ak máme aj výpovede svedkov. Teraz je veľmi moderné bivakovať mimo turistických trás, robiť si tam ohníček alebo variť na turistických varičoch. Pomáha aj kamerový systém. Čítal som o nedávnom požiari pri Bordeaux, kedy našli vinníka. Išlo o dobrovoľnýého hasiča. Sú aj takí ľudia.
Veľké požiare na Slovensku
České Švajčiarsko bolo obľúbeným miestom influencerov aj ľudí z okolitých krajín. Ako dlho trvá, kým sa les dostane do stavu pred požiarom?
Nie je to veľmi moja parketa. Myslím, že stav už asi nikdy nebude ako predtým, pretože aj príroda sa mení. Dreviny a stromy, ktoré tam boli vysadené umelo, sa tam nevrátia, pokiaľ to nechajú len na prírodu. Môžeme to porovnať s Vysokými Tatrami, kedy bola veterná kalamita. Po 17 rokoch pomaličky začíname vidieť stromčeky, už to nie sú len holé pláne. Vidno rozdiel.
Nevýhoda tohto spôsobu revitalizácie územia je v tom, že bez zásahu človeka, prichádzajú aj negatíva, ako napríklad lykožrút a podkôrny hmyz. Hasičom to spôsobuje náročnejšie zásahy. Jedna vec je neprístupný terén. Aj vo svahu vieme lepšie zasiahnuť, ak nie sú každé dva-tri metre popadané stromy. Musíme to preliezať a trvá to dlhšie. Ak horia popadané stromy, vedia prehorieť, padnúť na nás a podobne. Podobne je to aj s vyschnutými stromami. Videl som to aj v Českom Švajčiarsku. Z ničoho nič sa z lesa ozval pád stormu. Zažil som to asi 20-30-krát za 4-5 dní.
Hovorí sa tiež, že popol je dobrým hnojivom. Český botanik Martin Adámek z Univerzity Karlovej v rozhovore pre Novinky.cz uviedol, že požiar naštartuje obnovuje lesa. Park sa podľa neho vráti do stavu pred požiarom asi za 100 rokov a bude mať vhodnejšiu druhovú skladbu. Môže byť požiar pre prírodu prospešný?
Kolobeh života je prítomný všade. Je na tom niečo pravdy, že oheň patrí do lesa. Viem, že niektoré štáty už pravidelne zapaľujú lesy, aby v nich zachovali očistu. Je to však kontrolované. V 20. storočí sa približne do rokov 1985/1990 všetko hasilo, a to spôsobilo, že les sa nevedel zbaviť odpadnutého lístia a konárov. Nahromadilo sa tam obrovské množstvo paliva na zemi a spôsobilo to ešte väčší požiar.
Najnovšími trendami je teraz nechať les vyhorieť aspoň po zemi, aby sa zapáliť neporiadok zo stromov a nechať ich ďalej fungovať. Raz za čas príde potom veľký požiar, ktorý staré stromy zničí. Sú aj stromy so šiškami, ktoré potrebujú 300 stupňov na to, aby sa otvorili a zasiahli semienka zo svojho vnútra. Príroda má regeneráciu vyriešenú, ale vstupuje do toho aj človek, ktorý má tiež nejaký záujem o les - lesníci či turizmus. Vždy je to boj medzi dvoma stranami. Zatiaľ nevidím, že by jedna alebo druhá strana ustúpila zo svojich požiadaviek. Každý si presadzuje, že to jeho je múdre a správne. Konsenzus na Slovensku nevidím.
Ako si budete pamätať na požiar v Českom Švajčiarsku?
Pamätať si na to budem tak, že presne niečo takéto môžeme očakávať na Slovensku. Terén je podobný ako u nás aj skladba drevín, počasie tu máme rovnaké – sucho, teplo. Niečo takéto na Slovensku určite zažijeme. Nie je otázka, či sa to niekedy stane, je to otázka času. Naposledy sme mali najväčší lesný požiar niekedy v roku 1992 na Záhorí - 1100 hektárov. Odvtedy sme mali požiare v priemere do 100 hektárov.
Myslím si, že raz príde niečo takéto. Ak to bude, nedajbože, v Slovenskom raji alebo nejakom inom neprístupnom teréne, tak budeme mať rovnaký problém ako v Čechách. V prvom momente nebudeme mať toľko síl a prostriedkov, aby sme to zvládli. Tým pádom dáme možnosť požiaru sa šíriť do takého rozmeru, že budeme musieť požiadať o medzinárodnú pomoc.