Od liberála k nepriateľovi Západu. Dmitrij Medvedev chce Ukrajinu vygumovať z mapy
Americký prezident Joe Biden je "podivný starček s demenciou". Lídri Európskej únie sú "lunatici". Rusko v blízkej budúcnosti "vygumuje Ukrajinu z mapy". Vitajte vo svete, ako ho vidí bývalý ruský prezident a terajší podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. Podľa kritikov sú jeho nenávistné tirády zúfalým pokusom, ako si uchovať politickú relevanciu, píše The Guardian.
Medvedev v posledných rokoch prešiel veľkou politickou premenou. Keď sa v roku 2008 stal ruským prezidentom, sľuboval modernizáciu a liberalizáciu a často hovoril o svojej láske k blogom a technologickým vymoženostiam. Dokonca navštívil Silicon Valley a od Steva Jobsa dostal nový iPhone 4. Teraz je nadšeným účastníkom machistických prehliadok a stúpencom genocídnej rétoriky, ktoré sa v čase vojny stali stredobodom politickej debaty v Moskve.
"Často sa ma pýtajú, prečo sú moje príspevky na Telegrame také ostré," napísal nedávno Medvedev. "Dobre, odpoviem: nenávidím ich. Sú to bastardi a zvrhlíci. Chcú, aby sme my, Rusko, zomreli. A kým budem nažive, urobím všetko pre to, aby zmizli." Neupresnil, či sa dotyční "oni" vzťahujú k Ukrajincom, západným politikom, alebo k obom.
Medvedevova fyzická premena je rovnako zásadná ako jeho ideologický posun. Pred desiatimi rokmi pôsobil chlapčensky, ako vedátor a keď v obleku riadil štátne záležitosti, bol až roztomilo neohrabaný. Teraz vyzerá unavene, má opuchnutú tvár a neprítomný výraz v očiach, keď sa púšťa do kritiky Západu.
Chce si udržať relevanciu
Medvedevov reštart je zjavnou snahou udržať si politickú relevanciu v prostredí, ktoré za desať rokov od jeho odchodu z prezidentského úradu výrazne potemnelo. "Snaží sa zachrániť pred politickým zabudnutím tým, že prekonáva Heroda, a následne vystupuje ako kandidát v programe Kremeľský učeň," podotkla Jekaterina Schulmannová, ruská politologička z berlínskej Akadémie Roberta Boscha.
Medvedevova reinkarnácia je síce väčšinou považovaná za hodnú opovrhnutia, ale zároveň je symbolom zmarených nádejí z obdobia pred desiatimi rokmi. Vtedy niektorí ľudia verili, že systém vybudovaný pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina by mohol byť schopný určitej liberalizácie.
Mal priniesť reformy
V roku 2008 Putin odstúpil, pretože ústava v tom čase umožňovala iba dve štvorročné funkčné obdobia. Odišiel z Kremľa, stal sa premiérom a za svojho nástupcu si osobne vybral Medvedeva, s ktorým spolupracoval od roku 2000. "Nápaditý človek by sa Putina pravdepodobne veľmi rýchlo zbavil, ale to Putin nechcel riskovať. Medvedev sa mu hodil ako závislá osoba. Konsensuálne sa snažil zapadnúť, rovnako, ako sa o to snaží aj teraz," domnieva sa Gleb Pavlovskij, ktorý bol cez desať rokov poradcom Kremľa.
Napriek tomu, že bol Medvedev jednoznačne podriadený Putinovi, prejavoval sa veľmi odlišne od bývalého člena KGB. Hovoril o svojej láske k rockovej hudbe, nadšene hovoril o možnostiach internetu, aktívne tweetoval a písal blog. Naproti tomu Putin internet nevie používať. Medvedev si tiež povzdychol nad nedostatočnou nezávislosťou justície v Rusku a v niekoľkých prejavoch naznačil, že podporuje skutočné reformy.
"Bolo vidieť, že sa mu liberálna časť krajiny naozaj, ale naozaj páči. Nebola to len politická stratégia, on naozaj chcel byť prezidentom normálnej, civilizovanej krajiny," uviedla Natalia Sindejevová, zakladateľka hlavnej ruskej nezávislej televízie Dožď. Televízia začala vysielať za Medvedevovho prezidentstva a získala jeho podporu, keď v roku 2011 navštívil vysielacie štúdio. Ruskí liberáli boli rozdelení v názore na to, či má Medvedev šancu stať sa skutočným politikom s vlastným programom. "Môže sa ukázať, že nie je lepší ako Putin. Ale keď nič neurobíme, aj tak skončíme s Putinom," povedala vtedy aktivistka za ľudské práva Ljudmila Alexejevová.
Medvedev si časom získal voličov aj medzi časťou kremeľskej elity, ktorá dúfala, že mu zaistí druhé prezidentské obdobie. V ňom by potom pomaly obmedzoval vplyv tvrdej línie bývalých agentov KGB vo vláde. Podľa tých, ktorí ho poznali, sa Medvedev na myšlienku druhého mandátu upol. Občas sa dokonca s Putinom otvorene stretol. Došlo k tomu napríklad, keď Medvedev schválil, aby sa Rusko zdržalo hlasovania v OSN o intervencii v Líbyi. Koketoval aj s myšlienkou na založenie novej politickej strany. V úsilí o druhý mandát ho podporoval aj vtedy vplyvný poradca Kremľa Vladislav Surkov.
Putinov návrat ho zlomil
Keď však Putin v lete 2011 pozval Medvedeva na ryby a povedal svojmu chránencovi, že sa vráti do prezidentského úradu, Medvedev to pokorne prijal. "Keď na to prišlo, Medvedev jednoducho nebol schopný riskovať. Nebol na to pripravený," povedal Pavlovskij. Medvedev ako súčasť dohody požiadal, aby zostal premiérom, a zrejme úprimne dúfal, že sa po štyroch rokoch opäť stane prezidentom.
Putin mal však iné predstavy, odsunul mnoho Medvedevových spolupracovníkov na vedľajšiu koľaj a novému premiérovi dal danajský dar v podobe vedenia prokremeľskej strany Jednotné Rusko. Tá v podstate fungovala ako bleskozvod kritiky, zatiaľ čo Putin sa hral na nadstraníckeho "dobrého cára". "Paradoxom bolo, že práve po tom, čo Medvedev urobil to, čo Putin chcel, mu Putin prestal dôverovať. To zmenilo Medvedevov život na utrpenie," myslí si Pavlovskij.
Pri následných verejných vystúpeniach už Medvedev vyzeral ako zlomený muž. Často ho zachytili kamery, ako drieme na oficiálnych akciách, vrátane otváracieho ceremoniálu zimných olympijských hier v Soči v roku 2014. Pátranie opozičného politika Alexeja Navalného odhalilo spojitosť medzi sieťou palácov a viníc a Medvedevom. Ten obvinenia poprel, ale nasledovala vlna protestov tých, ktorí mali pocit, že sa ukázal byť rovnako predajným ako ostatní členovia ruskej elity.
Zmenu nezvládol
Postupom času sa v moskovských politických kruhoch začali šíriť zvesti o Medvedevovej stále častejšej konzumácii alkoholu. V roku 2020 ho Putin vyzval, aby odstúpil z postu premiéra, ale dal mu symbolickú funkciu podpredsedu bezpečnostnej rady. "V jeho hlave sa samozrejme odohráva množstvo vecí, ale myslím, že veľkú časť jeho súčasného správania zapríčinil osobný hnev a rozhorčenie voči ruským liberálom, ktorí ho nakoniec neprijali," uviedol jeden zo zdrojov, ktorý Medvedeva pozná.
V desaťročí po Medvedevovom odchode z prezidentského úradu nádeje na akúkoľvek skutočnú liberalizáciu v Rusku zhasli. V roku 2014 Putin rozhodol o anexii Krymu a odvtedy je režim stále viac autoritársky. Televízia Dožď, ktorú propagoval aj Medvedev, bola od roku 2014 stiahnutá z vysielania.
V roku 2021 ju Moskva označila za "zahraničného agenta" a jej online produkcia bola krátko po ruskej invázii na Ukrajinu fakticky postavená mimo zákona. Nedávno opäť začala vysielať, ale zo štúdií mimo Ruska. Medvedevov kedysi obľúbený Twitter bol tento rok v Rusku zakázaný. Medvedev už nehovorí o kopírovaní inovatívnych ekonomických nápadov z USA, ale o jadrovej vojne. Podľa Pavlovského možno rastúce autoritárstvo Putinovho režimu, a dokonca aj inváziu na Ukrajinu, pripísať neúspešným pokusom o zvládnutie zmeny.
"Medvedev trochu stratil nervy, keď sa mu nepodarilo udržať prezidentský úrad. A myslím, že ich trochu stratil aj Putin, keď si uvedomil, že neexistuje cesta, ktorá by viedla k prevodu moci. Systém nemal žiadne mechanizmy, ako to urobiť. Čiastočne práve kvôli tomuto zlyhaniu prechodu sme skončili tam, kde sme dnes," hovorí Pavlovskij.
