Trend či nevyhnutnosť cez horúčavy? Bazény už nie sú luxus, majú i odvrátenú stránku
Veľké suchá, ktoré zasiahli Slovensko, spôsobili, že viacero obcí zakázalo napĺňanie bazénov pitnou vodou. Extrémne žiadanými sa stali najmä počas pandémie. Vyčísliť ich počet na Slovensku je nereálny, v obciach pri Bratislave ich pribúda ročne priemerne asi desať. Odvrátenou stránkou pohodlia, za ktorým netreba chodiť ďalej ako do záhrady, sú prípady detí, ktoré sa v bazénoch utopili. O tom, ako zabrániť tragédii a aké povolenia treba pri stavbe bazénu, sa dozviete v článku nižšie.
_jpg0a000002-c8d8-ae09.jpg?v=113899)
Niektoré stačí naplniť raz ročne, iným treba meniť vodu pravidelne. Kedysi bol bazén známkou luxusne vybavenej nehnuteľnosti, dnes je bežnou súčasťou záhrady. Pri uponáhľanom štýle života je luxusom skôr dostatok času. Ak chcete vziať deti po práci k vode, cesta a balenie, vám z neho ukradnú. S bazénom v záhrade ušetríte aj rozpočet o vstupné na kúpalisko či akvapark, myslí si odborník na bazény s 15-ročnou praxou Branislav Dušička.
Pozor na čierne stavby
Budúci majiteľ bazéna by pred samotnou výstavbou nemal zabudnúť na povinnosť voči miestnym úradom. Pri bazénoch do veľkosti 25 metrov štvorcových ide o drobnú stavbu, ktorú stačí pred výstavbou ohlásiť. Drobná stavba sa neohlasuje v prípade, ak ide o nafukovací bazén alebo bazén, ktorý máte na záhrade postavený len dočasne. Pri väčších bazénoch je nutné požiadať o stavebné povolenie. Keďže nie všetci ohlásia drobnú stavbu alebo požiadajú o stavebné povolenie, mnohé bazény sú vystavané ako čierna stavba.
Pomocou mapovej aplikácie ZBGIS vypočítali v obci Ivanka pri Dunaji minimálne 100 bazénov, ktoré sa nachádzajú v jej katastri. "Nie všetky sú pritom povolené ako drobné stavby, buď preto lebo sú to bazény položené na teréne, alebo sú síce uložené v zemi, ale stavebník ich nenahlásil," ozrejmil pre ta3 starosta obce Vladimír Letenay. Bazénov, ktoré sa riešia na stavebnom úrade alebo ohlásením drobnej stavby, ročne podľa neho pribúda asi 10.
Bazény pribúdajú najmä u rodín s deťmi. "Podľa skúseností tých, čo bazény majú, napúšťajú ich aj mestskou vodou, ak nemajú vlastnú studňu. Mestská voda, tým, že je už upravená, dlhšie vydrží v bazéne. Pri obdobiach väčšieho sucha by bazény boli asi prvé, kde by sa nemala používať mestská voda," myslí si Letenay.
Extrémny dopyt po bazénoch
Ako pre ta3 uviedla starostka neďalekej obce Malinovo Edit Valacsai, od začiatku roka evidujú odhadom 13 ohlásení o stavbe bazéna do 25 metrov štvorcových. Malinovo, ktoré sa nachádza na Žitnom ostrove, vyhľadávajú najmä mladé rodiny. V obci však nie sú príležitosti na verejné kúpanie. Aj to sú podľa starostky dôvody, pre ktoré bazény pribúdajú.
Obyvatelia stavajú bazény aj kvôli práci z domu, ktorá sa rozmohla počas pandémie, aby si dopriali doma viac pohodlia. V Malinove neďaleko Bratislavy zatiaľ obmedzenia súvisiace s napúšťaním bazénov nezavádzali. V prípade, ak by podľa starostky Valacsai nastali väčšie suchá, sa budú riadiť pokynmi krízového štábu Okresného úradu v Senci.
Prebytok času počas protipandemických opatrení a lockdownov pocítili aj predajcovia, potvrdil Dušek. "Po dvoch kovidových rokoch, kedy bol extrémny dopyt po bazénoch sa situácia tento rok stabilizovala niekde na úrovni z pred dvoch rokov," uviedol.
_jpg0a000002-281a-b01d.jpg?v=113889)
Zákaz napúšťať bazény
Viaceré samosprávy počas júlových horúčav dočasne obmedzili čerpanie vody z potoka na polievanie trávnikov alebo záhrad. Trenčianske vodárne a kanalizácie požiadali obyvateľov takmer 20 obcí na Považí, aby dočasne obmedzili užívanie pitnej vody. Obmedziť mali polievanie záhrad, trávnikov, ihrísk, verejných priestranstiev, umývanie áut, ale aj napúšťanie bazénov z verejného vodovodu. Podľa starostu obce Chocholná-Velčice Ľubomíra Škriečku, je v obecnom vodovode zatiaľ dostatok vody pre základné potreby obyvateľstva, obmedzenie v čase sucha považuje za správne. Nerozumie však, prečo zákaz nevydali plošne, ale len pre niektoré obce.
"Počet bazénov odhadnúť neviem, ich počet však nepovažujem za tak závažný, že by mali zásadný vplyv na ohrozenie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou," ozrejme Škriečka. Koľko bazénov pribudlo za posledné roky je podľa neho náročné odhadnúť. "Vieme spočítať, koľko bazénov bolo obcou povolených ako drobná stavba alebo ako stavba. Mám však za to, že väčšinu bazénov v obci realizovali majitelia len na základe vlastného rozhodnutia, teda bez ohlásenia drobnej stavby, resp. stavebného povolenia," uviedol starosta Chocholnej-Velčice s tým, že obec sa ako stavebný úrad vyhľadávaniu bazénov bez príslušného povolenia cielene nevenuje.
Ako uviedol, súvis medzi počtom bazénov a horúčavami, vidí, keďže bazény slúžia na ochladenie. "Sám bazén nemám, ale podľa vyjadrenia majiteľov používajú vodu z bazéna na zavlažovanie trávnikov a záhrad, takže táto voda sa zrejme nestratí," uviedol Škriečka.
Zákaz polievať z potoka
Menej ružovo to vidí so zavlažovaním záhrad. Chocholná-Velčice v okrese Trenčín má vidiecky charakter, obyvatelia si sami pestujú ovocie a zeleninu. Pripomenul, že bez vody žiaden pestovateľ nič nedospestuje. "Z potoka polievať sme zakázali, z vodovodu tiež, zostávajú už len vlastné studne, v ktorých je však už vody tiež len na dne. Ak minieme aj tú, zostane obyvateľom len nedodržiavať zákazy, alebo prestať pestovať ovocie a zeleninu a miesto záhrad budú trávniky. Lenže... aj tie treba polievať," pokračoval.
Nemyslí si, že by bazény mali veľkú vinu na nedostatku vody. V minulosti už podobný nedostatok vody zažili. Nemali verejný vodovod a studne zvykli na jeseň vysychať. Na dostatku vody v studniach sa odrazili zimy bohaté na sneh. Zásoby snehu podľa jeho slov vydržali v horách do neskorej jari a spodné vody napájali priebežne vodou tak, že vydržala po celý rok.
"Aktuálne zimy sú však prakticky bez snehu, tá troška snehu sa poväčšine rýchle roztopí a odtečie do potoka. Terajšie suchá priniesli nielen vysychanie vody v potokoch a riekach, ale aj pokles spodnej vody, ktorá je pre nás dôležitá ako zdroj pitnej vody. Napr. teraz je hladina v mojej studni na úrovni 0,5 metra, teda na hranici čerpateľnosti. Ak by moju domácnosť nezásoboval vodou obecný vodovod, už by som bol bez vody," vysvetlil majiteľ 11,5-metrovej studne, starosta Škriečka.
V júli obmedzili aj čerpanie vody z potoka Chocholnica na polievanie záhrad či trávnikov. "Dôvodom zákazu čerpania vody z potoka je ochrana potočného ekosystému v situácii havarijného nedostatku vody v potoku," napísala obec na svojom Facebooku.
Plachtince nie sú Bratislava
Dolné Plachtince, kde namerali 21. júla 40,3 stupňa Celzia, obyvateľov zásobujú pitnou vodou z obecného vodovodu, ktorý je napájaný z vodných zdrojov v Plachtinskej doliny. Problém s nedostatkom pitnej vody zatiaľ riešiť nemuseli. Starosta obce Cyril Bartók však neskrýva obavy. "Obávam sa, že príde aj čas, kedy hladina spodných vôd poklesne až tak, že nám plachtinské vodné zdroje stačiť nebudú. Tu už treba spozornieť. Niekoľko rokov starostovia Dolných, Stredných a Horných Plachtiniec bijeme na poplach, avšak zatiaľ bez odozvy," uviedol.
Pýta sa, či po suchách, horúčavách a prívalových dažďoch ešte treba dôkaz o globálnom otepľovaní. Extrémne teplo spôsobuje potiaže tamojším obyvateľom, ale aj plodinám. "Bez závlahy to nejde. Samozrejme zavlažovanie pitnou vodou z vodovodu je neprijateľné, v studniach je však vody primálo. Ľudia sa snažia využívať dažďovú vodu v nádržiach, ale aj tej je prirodzene nedostatok. Smutný je pohľad na vyschnutú trávu, záhrady, verejné priestranstvá; darí sa len burine," uviedol pre ta3.
V obci nateraz neevidujú žiadne stavebné konania na bazény. Podľa Bartóka, nízka mzda v okrese Veľký Krtíš, ktorú ľudia bežne zarobia, stačí akurát na prežitie a nie na stavbu bazénov. "Toto nie je okolie Bratislavy," uviedol v odpovedi.
Situáciu s extrémnym suchom vnímajú aj predajcovia bazénov. Manažér bazénového centra Branislav Dušek zatiaľ obavy nemá. Hovorí, že ide skôr o otázku na vodohospodárov a vodozádržné opatrenia v prírode. "Ak sa však nič nezmení, tak v horizonte 15-20 rokov to môže byť problém. Snáď s výnimkou Žitného ostrova," uviedol.
Utopili sa už dve deti
U predajcov však zarezonovala téma detí, ktoré v bazénoch prišli tento rok o život. Od polície by prijali bližšie informácie k tomu, ako k nešťastiam prišlo. Na porovnanie, vo Francúzsku musia mať vlastníci zapustených alebo polozapustených bazénov nainštalovať okolo bazéna jedno zo štyroch bezpečnostných zariadení - ochrannú bariéru, zvukový alarm, plachtu alebo prístrešok, ktorý úplne zakryje bazén. Zákon vstúpil do platnosti po tom, ako sa v bazénoch topili ročne stovky detí. Za nedodržanie zákona hrozí pokuta 45-tisíc eur. O tom, prečo by deti nemali nosiť do bazéna modré plavky sme písali tu.
Dušek odporúča rodičom v rámci prevencie bazén plánovať tak, aby bol prekrytý zamykateľným bazénovým zastrešením. "Je to najspoľahlivejšia forma, ako zabrániť takémuto nešťastiu," uviedol. Domnieva sa, že zákon, ktorý platí vo Francúzsku by sa na Slovensku zrejme neujal. "Nemyslím si, že zodpovednosť dospelých sa dá nanútiť zákonom. Pri odokrytom bazéne musí byť zodpovedný človek, ktorý dohliadne na kúpajúce sa deti. Ochranné bariéry, alarmy alebo plachty nedokážu pomôcť vo chvíli, keď sa dieťa topí. Samozrejme, čím skôr naučíte dieťa plávať, tým lepšie," dodal.