Z Odesy vyplávala prvá loď s ukrajinskými obilninami. Smerovať bude do Libanonu
Z ukrajinského prístavu Odesa vyplávala v pondelok ráno loď s nákladom ukrajinských obilnín. Ide o prvú loď, ktorá prepravuje obilie z Ukrajiny na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN. S odvolaním sa na turecké úrady o tom informovala agentúra AFP.
Nákladná loď Razoni sa plaví pod vlajkou Sierry Leone, je naložená kukuricou a smeruje do Libanonu. Podľa tureckého experta na pohyb lodí v Bosporskom prielive a v regióne Yörüka Išika by Razoni mala do ústia Bosporu doraziť v utorok okolo poludnia. Ďalšie konvoje lodí s nákladom ukrajinského obilia budú nasledovať, pričom budú rešpektovať námorný koridor a dohodnuté formality v súlade s dohodou dosiahnutou s Ruskom 22. júla, uviedlo vo svojom vyhlásení turecké ministerstvo obrany.
Loď Razoni bola postavená v roku 1996, má dĺžku 186 metrov a šírku 25 metrov a jeho kapacita je 30.000 ton nákladu. Ukrajina a Rusko – separátne – podpísali 22. júla s Tureckom a OSN prelomovú dohodu zameranú na zmiernenie celosvetovej potravinovej krízy spôsobenej zablokovanými dodávkami obilia z oblasti Čierneho mora. Následne bolo minulú stredu v Istanbule – takisto podľa dohôd z 22. júla – oficiálne otvorené Spoločné koordinačné centrum (JCC) zodpovedné za kontrolu vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more.
Cieľom dohody o zrušení blokády, ktorá je prvým významným dokumentom týkajúcim sa Ruska a Ukrajiny od začiatku konfliktu, je zmierniť celosvetovú potravinovú krízu spôsobujúcu prudký nárast cien v niektorých najchudobnejších krajinách sveta.
JCC má registrovať a sledovať obchodné lode, ktoré budú súčasťou konvojov lodí prepravujúcich obilie, monitorovať ich prostredníctvom internetu a satelitu a kontrolovať lode pri nakládke v ukrajinských prístavoch a pri príchode do tureckých prístavov. V JCC pôsobia civilní a vojenskí predstavitelia oboch bojujúcich strán a delegáti Turecka a OSN, vysvetľuje AFP.
Zablokovanie dodávok od dvoch najväčších svetových vývozcov obilia prispelo k prudkému nárastu cien, ktorý spôsobil, že dovoz potravín sa pre niektoré z najchudobnejších krajín sveta stal neúnosne drahým. Podľa odhadov OSN začal akútny hlad ako priamy následok vojny na Ukrajine hroziť takmer 50 miliónom ľudí na celom svete. AFP dodala, že ceny pšenice už niekoľko hodín po podpísaní dohody o preprave obilnín prudko klesli.
